Málaga: ako som prvýkrát letela spoznávať svet

O farebnom španielskom meste Málaga som nikdy pred tým nepočula. Ani som nikdy neletela. Môj výlet neďaleko Gibraltaru sa teda začal koncom januára vo Viedni, s takmer nulovými skúsenosťami.

Na pobrežie Costa del Sol sme však dorazili s viac než trojhodinovým meškaním. V lietadle sa mi tam a späť ušlo presne to isté miesto. A s nadšením som čakala na svoj prvý let. Aj keď v skutočnosti ubehlo v totálnom dusne niekoľko hodín, kým odstránili ľad z krídel lietadla.

Keď sme konečne vyrazili, mala som s úsmevom na tvári pocit, že som snáď na nejakom kolotoči. Obklopená húfom baviacich sa Španielov sa stal môj prvý let vlastne príjemným zážitkom.

>>> Páčia sa vám moje cestopisy? Vydajte sa so mnou aj na ďaleký sever, kde v objatí sopiek vyrástol epický ostrov Island. Nebudete chcieť od neho odtrhnúť oči.

Prvé momenty v Málage

V Španielsku pristálo naše lietadlo už za tmy. Keď sme sa v autobuse informovali o ceste, prekvapilo ma, že z ničoho nič prišiel mladík a spolu s vodičom nám bez váhania ochotne pomohli. Avšak to nebolo jediné, čím ma Málaga tak lákala.

Zaspávala som s touto pozitívnou myšlienkou a znova som sa zobudila do rušnej tmy. Na tom by nebolo nič zvláštne, ak by hodinky neukazovali niekoľko minút po ôsmej. Slnko tu vychádzalo oveľa neskôr ako u nás na Slovensku. Nikdy predtým som nič také nezažila.

Historické centrum Málagy

Na nový deň sme prechádzali farebnými uličkami plnými bežného života, kde sa na nás ľudia spontánne usmievali. Páčil sa mi “vibe” tohto miesta. Prekvapila ma tiež čistota Málagy. Každý deň tu pracovníci mesta udržiavali poriadok a zbavovali ho aj najmenšej smietky.

Jedno z najstarších európskych miest dýchalo zmesou pôsobivých pamiatok a udržiavanou prírodou. Keď sme vstúpili do dlhého, zeleného Parque de Málaga, okolo nás rástli žiarivé kvety strelície a neuveriteľne vysoké borovice pínie. Mnoho vecí tu pre mňa bolo nových, a to, čo sme doma pestovali v malej verzii, oplývalo v Málage farbami a nekonečnou krásou.

Januárové počasie na juhu Španielska pripomínalo našu jar. Miestni obyvatelia, zvyknutí na vysoké teploty, nosili hrubé zimné bundy a my, na slnku, často iba tričko. Takže rozoznať turistov nebolo vôbec ťažké.

V prvý slnečný deň sme prechádzali centrom Málagy. Takmer celé pokrývajú dlaždice, pestrofarebné kvety a oranžové plody pomarančovníka. I keď januárové pomaranče mi dosť skrútili tvár.

Ako sme kráčali ďalej starým mestom, ocitli sme sa pred ohromne vysokou katedrálou Santa Iglesia Catedral Basílica de la Encarnación. Severná veža dosahuje výšku 84 metrov. Hneď po Giralde v Seville je druhou najvyššou kostolnou vežou v Andalúzii. Naopak, južná veža zostala nedokončená, čo katedrále prinieslo prezývku “La Manquita” – Jednoruká dáma.

Ranné zlatisté slnko pomaly osvetľovalo jej vrcholy, zatiaľ čo záhrady okolo držal ešte stále chladný tieň. Opäť tu rástli nádherné strelitzie, pomarančovníky a iné exotické rastliny.

Od katedrály viedli naše kroky k starému rímskemu divadlu Teatro Romano de Málaga – jednej z najstarších pamiatok v meste. Stavbu z čias prvého rímskeho cisára Augusta odborníci datujú do 1. storočia pred Kristom. Nachádza sa vedľa promenády, blízko presklenej pyramídy, ktorá je vstupom do malého podzemného múzea. Ruiny divadla zároveň ležia priamo pod maurskou pevnosťou Alcazaba

Alcazaba

Stúpali sme po strmom kopci až k mohutnej kamennej stavbe, pochádzajúcej z 11. storočia. Pevnosť a palác v jednom, postavili Maurovia počas obdobia islamskej nadvlády. Podobne ako Alhambra v Granade, kombinuje obranné a rezidenčné prvky. Alcazaba poskytovala ochranu pred nájazdmi, no zároveň slúžila ako sídlo miestnych vládcov. Strohé múry ukrývajú fontány, záhrady a dvory odrážajúce andalúzsku islamskú architektúru.

Z pevnosti sme videli celé, široké okolie Málagy, a hrad Gibralfaro, s ktorým ju spája systémom chodníkov a vysokých múrov.

Castillo de Gibralfaro

Keď sme kráčali ďalej do kopca, deň bol čoraz teplejší. Pretože rozľahlá pevnosť z 10. storočia má strategickú polohu na vrchu Gibralfaro. Kamenné uličky lemujú pomarančovníky a panoramatické výhľady na prístavné mesto, Parque de Málaga aj býčiu arénu Plaza de Toros.

Vojenská pevnosť kedysi chránila obyvateľov pred nepriateľmi, podobne ako blízka Alcazaba, s ktorou tvorí komplexný obranný systém. Castillo de Gibralfaro, ako poslednú baštu moslimských síl, nakoniec dobili Katolícky králi.

Na pevnosti Castillo de Gibralfaro sme sa zdržali len chvíľu, no cestu dole lemovali farebné rastliny a príjemná historická atmosféra kamennej stavby. Popri býčej aréne viedli uličky s množstvom zelených papagájov až k pláži Playa la Malagueta.

Jemný piesok zdobili zelené ostrovčeky s palmami, kde sme si vychutnávali teplý slnečný deň. Ľadové more však bolo len pre odvážnych.

Málaga – prekvapivý juh Španielska

Nasledujúce ráno nás čakal rušný španielsky život v uliciach mesta a veľkom miestnom trhu Mercado de Atarazanas. S krabičkou chutných tučných olív sme vyrazili na okraj mesta k prekrásnym zeleným záhradám. Cestou nás popri domoch sprevádzali obrovské sukulenty, ktoré na jej konci prerástli v ešte väčší zážitok.

Jardín Botánico – Histórico La Concepción

Presne takéto miesta milujem. S množstvom zákutí, posedenia a rôznej zelene, kde sa hodiny môžete túlať a objavovať nepoznaný život. Botanickú záhradu s rozlohou 23 hektárov nájdeme približne 5 km severne od Málagy, na brehu nádrže El Agujero.

V Jardín Botánico – Histórico La Concepción sa nachádza tropická a subtropická flóra z piatich kontinentov, a to od roku 1855. Zelenú krajinu rozdeľujú rôzne tematické časti. Obdivovali sme všetko, od hustého bambusového lesa po červené muškáty rastúce pod vysokými palmami.

Okrem bohatého rastlinného života, ponúka Jardín Botánico-Histórico La Concepción, aj historické architektonické prvky. Elegantné mosty, vodopády a tradičné španielske pavilóny sa tiahnú pozdĺž celej oblasti. Niečo podobné sa mi o pár rokov neskôr podarilo vidieť vo švédskom múzeu pod holým nebom – Skansen.

Z výletu v Málage si už úplne všetko nepamätám. Postupne sa mi vynárali najvýraznejšie spomienky, ktoré si teraz našli svoje miesto. Prechádzky doplnila atmosféra tradičnej kuchyne, kde nechýbalo churros a preslávené tapas. I keď vyprážané škoricové cesto úplne nezapadalo do mojej vysnenej predstavy, užila som si všetko, čo mi toto miesto mohlo za pár dní ponúknuť.

Záver

Španielska Málaga sa stala odrazovým mostíkom k môjmu spoznávaniu Európy. Chcela som cestovať a objavovať Slovensko aj svet okolo, čoraz častejšie. Tieto výlety ma postupne naučili “technické” informácie, ale aj veľa o sebe samej. Trochu ma mrzí, že sme nenavštívili Granadu, Rondu a pre mňa fascinujúce miesto – skalnatú cestu Caminito del Rey. Ale tie možno uvidím nabudúce.