Štokholm za dva dni: ako sme spoznali hlavné mesto Švédska

Väčšina našich ciest začína spontánne a Štokholm nebol výnimkou. Po zrušených plánoch v Slovinsku sme chceli zaplniť čas. A jednoducho sa to nejako stalo, na konci septembra sme leteli do Švédska.

Severské krajiny ma uchvátili už pred rokmi svojou odlišnou kultúrou a milými ľuďmi. Napriek tomu som váhala, pretože náš výlet mal trvať necelé dva dni. Takže, čo si vyberie niekto, kto miluje Škandináviu, ale neznáša ponáhľať sa?

Od doby, kedy som sa rozhodla ísť, nás Štokholm prekvapil niekoľkokrát po sebe. A pochybujem, že to bola náhoda.

>>> Ak túžite po pocite slobody a radi by ste objavili najkrajšie zákutia Európy, roadtripy po Európe sú pre vás ideálnou formou, ako ich nájsť.

Cesta z letiska do hlavného mesta

Do Štokholmu sme leteli podvečer z Krakova. Po tamer dvoch hodinách sme pristáli na letisku Skvasta, ktoré leží približne 100 km od centra hlavného mesta Švédska.

Autobusom sme sa presunuli až k hlavnej stanici Stockholm Cityterminalen. Nachádza sa v centre vedľa Stockholm Central Station, ktorá slúži ako hlavná železničná stanica a ako stanica metra T-Centralen. Stretávajú sa tu všetky linky metra (modrá, červená a zelená).

Kúpili sme si tu trojdňovú cestovnú kartu, ktorá slúži na všetky formy dopravy. Bola cenovo výhodnejšia a vďaka nej sme videli niekoľko nečakaných miest.

Náš apartmán v škandinávskom štýle bol útulný, s výhľadom na Švédov, ktorí sa nehanbia prechádzať po svojom byte nahí.

Štokholm: Benátky severu

Hlavné mesto Švédska leží na 14 ostrovoch, ktoré spája viac ako 50 mostov. Pohybovali sme sa medzi nimi pešo a rôznou formou dopravy. Všetky ostrovy sme nevideli, ale to ani nebolo našim cieľom.

Staré mesto Gamla stan

Prvý deň v Štokholme sme začali ráno v historickej časti Starého mesta. Ostrov Gamla Stan leží na kopci s úzkymi uličkami, ktoré sa predierajú medzi vysokými budovami. Vládne tu pravá švédska atmosféra. Jedna z ciest nás zaviedla až na vrchol ku skromnému námestiu Stortorget.

Až keď sme sa otočili, objavili sa pred nami dva farebné ikonické domy.

Štvorcové námestie Stortorget bolo síce maličké, ale stálo tu múzeum nobelových cien Nobel Prize Museum. Už som o ňom počula, no netušila som, že ho nájdem práve v Štokholme.

Gamla Stan sme ďalej objavovali viac-menej náhodne. Prechádzali sme ulicami až k jednej pomerne úzkej. Mårten Trotzigs Gränd má okolo 90 cm, jej strmými schodami sme sa nevydali, pretože nás po ceste na ostrov Djurgården čakalo ešte jedno prekvapenie.

Pri kráľovskej pokladnici Skattkammaren sme si pozreli kaplnku Slottskyrkan, kde sa okrem náboženských obradov konajú aj kráľovské ceremónie. Nachádza sa na brehu Gamla Stan neďaleko terminálu trajektov Slussen, kde sme zistili, že naša cestovná karta platí aj na lodnú MHD.

Ostrov Djurgården

Presúvať sa loďou z ostrova na ostrov bol pre mňa úplne nový zážitok. Karta nám platila neobmedzene, takže sme sa mohli vydať kamkoľvek. Pri nástupe a výstupe stevard počítal cestujúcich rýchlym kliknutím cez tlačítko v ruke.

Po krátkej plavbe okolo ostrova Skeppsholmen sme vystúpili na brehu Djurgården. Kráčali sme okolo múzea Abby k bráne veľkého zeleného parku.

Skansen

Múzeum pod holým nebom a zoologická záhrada s tradičným švédskym životom leží na veľkej ploche ostrova Djurgården. Atmosféra tohto miesta nás vniesla do minulosti, kde sa v spleti drevených budov, záhrad a zvierat myslelo na každý detail. Keď mi pobehujúce sliepky skrížili cestu, nemala som o tom žiadnych pochýb.

Skansen sme spoznávali zvonku, aj zvnútra. Videli sme tradičnú architektúru, podmorské živočichy, život starých rybárov a rôzne interaktívne inštalácie. Okrem toho park členia záhony, stromy a uličky až k severozápadnej časti, smerom k zoologickej záhrade s typickými severskými zvieratami. Ja som sa tešila na soby, ktoré pri nás v drevenej hrade stáli na dosah ruky.

V závere sme objavili starú pekáreň. Pani v tradičnom kostýme nám predala voňavé škoricové pečivo a kráčali sme ďalej popri Nordiska Museet k okraju Djurgården.

Vasa Museet

Na brehu ostrova totiž leží vysoké Vasa Museet, ktoré skrýva jednu z najlepšie zachovaných lodí na svete. Celodrevená konštrukcia sa potopila v 17. storočí pri svojej prvej plavbe len 120 metrov od brehu.

Kvôli kritickým chybám v dizajne ostala pod hladinou viac ako 300 rokov. Príliš úzku a nestabilnú loď potopilo 64 kanónov na palube. Z morského dna trčali len stožiare, ktoré spolu s loďou vytiahli až v roku 1961.

Ako zázrakom ostala obrovská loď takmer v neporušenom stave. Pozreli sme si ju z každej strany, po poschodiach až k najvyššiemu bodu.

Štokholm a farebné stanice metra

Neskôr sme sa prechádzali mestom a vrátili k ubytovaniu. Počas presunu sa pred nami odkryli dve farebné stanice metra a mne napadlo, že tento výlet sa naozaj oplatil. Chcela som ich vidieť už dávno, no zabudla som, že sa nachádzajú v Štokholme.

Strmé eskalátory nás viezli cez surové farebné múry, kde sme sa v tom okamihu ocitli takmer úplne sami.

Rozlúčka so Štokholmom

Pred odletom nás čakalo ešte niekoľko hodín v Štokholme. Rozhodli sme sa naplno využiť cestovnú kartu. Náhodne sme sa presúvali metrom, vystupovali a nastupovali, a cestou objavili ďalšie farebné stanice.

Nakoniec sme vystúpili v Starom meste a opäť sa presunuli k terminálu trajektov. Tentokrát na ostrove Skeppsholmen, ktorý sme videli deň predtým. Prechádzali sme sa pod hradom z červených tehál a divili sa nad kapustovými dekoráciami v kvetináčoch.

Naspäť sme sa vrátili po moste Skeppsholmsbron, ktorý zbobia zlaté kráľovské koruny. Cestou k nábrežiu Evert Taubes Terrass sme míňali ikonický kostol Riddarholmen. Odkrývali sa pred nami výhľady do širokého okolia jazera Mälaren, kde sa po pravej strane týči masívna radnica z červených tehál.

Stockholm City Hall stojí na ostrova Kungsholmen zľava s pamätnou zlatou hrobkou švédskeho štátnika Birgera Jarlsa, ktorý položil základy moderného Švédska. Jarls je tiež považovaný za zakladateľa Štokholmu.

Slnečné nádvorie nám poskytlo posledných pár chvíľ na oddych pred cestou späť na letisko Skvasta. Zakončili sme ju švédskymi mäsovými guličkami a škorickovým pečivom kanelbulle.

Záver

Štokholm ma prekvapil v tom najlepšom slova zmysle. Možno preto, že som si užívala každý prítomný okamih. Postupne sa pred nami odkrývali nové miesta a chvíle, ktoré som s radosťou obdivovala ďalej. Prvotné váhanie tak predčilo niekoľko nečakaných momentov. Bavili ma tie náhodné okamihy, ktoré sa niesli celým našim výletom od času, kedy som sa rozhodla spoznať Štokholm za tak krátky čas. Pretože odovzdať sa životu, môže byť niekedy tá najkrajšia cesta plná prekvapení.