Barcelona za štyri dni: Ako si naplno užiť Gaudího mesto?

Od štúdia dejín umenia na strednej škole ma Barcelona mimoriadne lákala svojou úžasnou architektúrou, ktorú nenájdete nikde inde na svete. Jej najznámejšie stavby navrhol katalánsky umelec Antoni Gaudí, a preto mestu právom patrí pomenovanie “The city of Gaudí”. S obľubou používal organické formy, prírodné motívy a farebnú mozaiku, čím zadefinoval jedno neobyčajné miesto na severovýchode Španielska.

Začiatkom novembra sme teda odleteli z Budapešti a ubytovali sa v centre desiatok, takmer navlas rovnakých ulíc. A za slnečného počasia pomaly nachádzali tie najkrajšie miesta, ktoré Gaudího štýl premenil na nenapodobiteľné divadlo plné fantázie.

>>> Španielska kuchyňa sa zaraďuje medzi jednu z najchutnejších na svete. V tomto článku vám predstavíme tie najlepšie španielske jedlá, ktoré musíte ochutnať počas svojej návštevy Španielska.

Casa Batlló a Casa Milà

Usporiadané mriežky barcelonských ulíc nás pomaly viedli k veľkému bulváru Passeig de Gracia. Tu spoza rohu vykukla kamenná organická architektúra obytného domu Casa Batlló.

Je to jedno z najznámejších Gaudího diel, ktorého fasáda vyzerá ako kosti pospájané farebnou mozaikou s prvkami mýtického draka. Oblé okná a plynulé línie vyzerali, akoby v nich neustále prúdil život.

Zaujímavú štruktúru domu rodiny Batlló sme videli len zvonku. Rozhodli sme sa tak aj pre niekoľko nasledujúcich stavieb, pretože vstupenky do interiéru týchto budov sa pohybujú v cenách od 26 eur.

O tri ulice ďalej sme si rovnako pozreli podobne zvlnenú budovu Casa Milà, ktorá je tiež známa ako La Pedrera. Pochádza z roku 1912 a zvonku pripomína prírodné skaly s atypickými balkónmi, ktoré ukončuje bujné železné zábradlie. Tento kontrast prvkov považujú odborníci za vrchol Gaudího modernistického štýlu.

Sagrada Família

Skutočný symbol mesta Barcelona sa pred nami odkryl spoza budov ulíc pomaly, vežu po veže. Od kamennej po ikonický žeriav na samom vrchole. Antoni Gaudí tento kostol začal stavať v 80. rokoch 19. storočia a jej dokončenie odborníci plánujú na rok 2026.

Veľkolepé dielo Sagrada Família spája gotickú a secesnú architektúru s prírodnými prvkami, kde nebudete veriť vlastným očiam. Kostol tvoria tri veľké časti: Fasáda Narodenia, zobrazujúca narodenie Krista; Fasáda Utrpenia pri ukrižovaní a najväčšia Fasáda Slávy s jeho vzkriesením.

Cez zelený park Plaça de la Sagrada Família sme kráčali najskôr k južnému priečeliu. Odtiaľto sme videli štyri veže s farebnými vrcholmi a zoznámili sa s veľkolepou architektúrou.

Sagrada Família je neuveriteľne rôznorodá stavba s jedinečnými prvkami, ktoré patria výhradne španielskemu mestu Barcelona. Jej rušné okolie sme obišli zo západnej strany, kde sa nám pomaly odhalila zaujímavá geometrická architektúra. Tá pri parku so zeleným jazierkom prerástla v očarujúcu organickú formu s nespočetným množstvom malých detailov. A tu sa medzi červenými kvetmi čínskej ruže ťahala k oblohe bujné priečelie Façana del Naixement. Fasáda Narodenia s prírodným ornamentom stihol Gaudí dokončiť ešte počas svojho života.

Výstavbu katedrály Sagrada Família v Barcelone financujú výhradne dary a vstupné poplatky od návštevníkov. Čo je pre takýto rozsiahly projekt veľkou raritou.

Parc de la Ciutadella

Barcelona nás vítala pozvoľna a rovnako nenútene sme spoznávali rozľahlý zelený park Parc de la Ciutadella. Príjemné slnečné počasie bez mráčika vytiahlo do mesta pravý španielsky život s množstvom ľudí, úsmevov aj pouličného tanca.

Medzi chodníkmi a fontánou Font de la Cascada sme sa usadili na zelenú trávu a vychutnávali slnečný deň plný života okolo.

Na dlhej ulici neďaleko parku stojí monumentálny oblúk Arc de Triomf. Mohutnú stavbu z červených tehál postavili ako hlavný vstup do Všeobecnej svetovej výstavy (Exposición Universal). Toto dielo vzniklo v mysli architekta Josep Vilaseca i Casanovas a obklopuje ho široký bulvár.

Španielska paella na Plaça Reial

Malé historické námestie obklopujú budovy neďaleko známej barcelonskej ulice La Rambla. Tá sa tiahne cez jeden km od prístavu po Plaça de Catalunya. Nachádza sa tu trhovisko Mercat de la Boqueria, ale aj opera Teatro Liceu.

Na dláždenom átrium Plaça Reial sme sa zastavili na španielske jedlo. Paella s jatenicami v jednej z reštaurácií síce nevyzerala vábne, ale bola prekvapivo výborná.

Park Güell

Okrem historického centra ponúka Barcelona na vysokom kopci aj rozprávkového komplexu s názvom Park Güell. Z centra sme sa tu doviezli metrom a chvíľu kráčali po naozaj strmej ulici. Na druhý deň naše lýtka síce “plakali od bolesti”, ale to čo sme vďaka nemu videli stálo za to. Mesto sa nám z rána otvorilo ako na dlani.

Vstup do parku je možný prostredníctvom viacerých stanovíšť. My sme si vybrali ten z ulice Passatge de Sant Josep de la Muntanya a zaplatili vstup. Pohybovať sme sa mohli slobodne, okrem niektorých častí. Napríklad spoplatnený je vstup do sídla Antoni Gaudího s osobnými predmetmi a architektonickými dokumentmi.

Pretože Güell mal pôvodne patriť do luxusnej obytnej štvrti. Projekt sa však neujal, a tak vznikol verejný priestor, kde sa Gaudí naplno “vyšantil” so svojou kreatívnou víziou. Jeho bujný vnútorný svet nás sprevádzal od pestrofarebných mozaiok, cez šikmé arkády a zvlnené steny až po jedinečnú kombináciu prírodných motívov a surrealistického dizajnu.

Medzi Hypostylovou sieňou a krivými kamennými stĺpami sme zažili živelné španielske flamenco a videli typické “hadovité lavičky”. Gaudí na nich použil techniku “trencadís”, ktorá spája rozbité kúsky keramiky a skla do farebných obrazcov. Cítili sme sa ako v inom svete, kde sa fantázia zmenila na realitu.

Montjuïc National Palace a Playa de la Barceloneta

Posledné historické miesto, ktoré sme v Barcelone navštívili bolo okolie monumentálneho paláca Palau Nacional. Kráčali sme k nemu po dlhom námestí a terasách s množstvom schodísk. No oplatilo sa.

Pretože oblasť pri Montjuïc National Palace je rovnako výnimočná ako celá Barcelona. Ostali sme tu chvíľu len tak sedieť a deň pomaly ukončili “tichým rozjímaním” niektorých členov na Playa de la Barceloneta 🙂

Večera v Don Asador

Dovolím si povedať, že vrchol zábavy v Barcelone sme zažili v argentínskej reštaurácii neďaleko nášho ubytovania. Do Don Asador sme sa v prvý večer vôbec nedostali kvôli obsadenosti, a tak sme si dohodli miesto vopred.

Grilované mäso, empanadas a chocotorta chutili výborne. No ešte viac rodinná atmosféra podniku a energia pani, ktorá nás so širokým úsmevom obsluhovala. S kolegyňami si o nás šepkali v španielčine, čím sa rozprúdila debata s ohromnou zábavou.

Záver

Na našom výlete do Barcelony chýbala snáď už iba hora Tibidabo, kde stojí veľkolepá katedrála s ruským kolesom. Pri dobrom počasí sa vám tu naskytne pohľad na celé mesto a jeho široké okolie.