Objavte čarovný Kos: dovolenka s deťmi

Päť detí a šesť dospelých. V tejto zostave sme sa vybrali toto leto na grécky ostrov Kos, kde sme strávili dva týždne. Išli sme klasicky cez cestovku, ale netrávili sme všetok čas v hotelovom rezorte. Prenajatým autom sme prešli ostrov a zaľúbili sme sa doň. Je krásny, zelený, rozmanitý a ponúka nevšedné zážitky.

>>> Láka Grécko aj vás? Tu je sprievodca najpopulárnejšími gréckymi ostrovmi vrátane informácií o tom, kedy ich navštíviť, ako sa tam dostať, čo vidieť a kde sa najesť.

Psalidi

Náš hotel Kipriotis Village je na severnej strane ostrova, 45 minút vychádzkovým tempom do hlavného mesta, ktoré sa volá rovnako ako ostrov – Kos. Oblasť Psalidi, západne od hlavného mesta, patrí k najbohatším častiam ostrova, je tu veľa dobrých hotelov a bývajú tu tí lepšie zarábajúci domáci. Náš hotel je taký priemer, ale je v príjemnom prostredí. Jednoposchodové budovy s apartmánmi sú rozmiestnené v krásnej záhrade. Všetko by bolo fajn, len služby boli poddimenzované, teda v baroch jeden, maximálne dvaja barmani a ak sme boli smädní, museli sme si vystáť dlhú radu. Po minulom roku v Turecku, kde si na službách dávajú veľmi záležať, to bol nekomfort, ale zvykli sme si 🙂

Psalidi je fajn voľba, pozor však na more. Ak túžite po pokojnej hladine s miernymi vlnkami, sever ostrova si určite nevyberte. Vlny sú tu na dennom poriadku a zažili sme tu iba vlny, veľké vlny a mega vlny, ktoré nás niekedy aj trochu bolestivo vyvrhli na kamennú pláž. Ale deti si ich užívali. Na veľkých nafukovacích melónoch a donutoch sa hojdali na vlnách ako na horskej dráhe.

Naša pláž bola kamenná. Hneď prvý deň som zistila, čo som zabudla – topánky do vody. Bez nich bol vstup a výstup do mora veľmi bolestivý a šmykľavý. Kamene boli dosť veľké a topánky, ktoré sme si kúpili v hotelovom obchodíku, v Grécku aj zostali. Po dvoch týždňoch na kameňoch sa totálne rozpadli.

Hlavné mesto Kos

12-tisícové mestečko Kos žije čulým životom. Dominuje mu prístav a marína, v ktorej kotví aj jachta rodiny Onasisovcov. Kos im totiž natoľko učaroval, že majú v horách svoje letné sídlo. Nuž, nečudujem sa. Príroda tu naozaj ukázala, že má veľkú fantáziu a stvorila ostrov, ktorý je síce malý, no rozmanitý.

Blízko prístavu padnú do oka pozostatky pevnosti, ktorú tu po sebe zanechali rytieri svätého Jána, keď bránili ostrov pred nájazdmi pirátov. Postavili ju v 14. storočí z mramoru a žiaľ, aj z kameňov z antických pamiatok. Dnes ho môžete navštíviť a pozrieť si zbierku antických sôch.

V prístave uvidíte kotviť aj pirátske lode, ktoré lákajú turistov na rôzne plavby. Napríklad na okružnú plavbu troma ostrovmi, ktorá je spojená s kúpaním v otvorenom mori. Alebo vás odvezú na neďaleký ostrov Nisyros. O ňom neskôr. Veľmi obľúbené sú aj plavby do tureckého Bodrumu. Necelá hodinka a ste v Turecku. Turecké brehy vidno zo severnej strany ostrova Kos. Je to skutočne blízko. Až tak blízko, že signál tureckých mobilných operátorov je niekedy silnejší ako tých gréckych. Preto, ak si nechcete priniesť z dovolenky nepríjemné prekvapenie v podobe vysokého účtu za telefón, ako sa to stalo aj nám, manuálne si zvoľte gréckeho operátora.

Keď pôjdete pozdĺž maríny, dostanete sa k ulici s obchodmi, barmi a tavernami. Stačí prejsť cez niektorú z nich a ocitnete sa na pieskovej pláži s pokojným morom a s pozvoľným vstupom. Ľudí tu bolo síce viac, ako sme boli zvyknutí z nášho hotela, ale naše nohy sa tešili z piesku, tak sme tu strávili veľmi príjemný deň. Za lehátka sa tu buď platí alebo sú tu aj bary či taverny, ktorým stačí, ak si niečo objednáte a môžete využívať lehátka a slnečník. My sme za ten náš platili mladej Švédke, ktorá prišla na Kos na letnú brigádu.

Centrum mesta

Poďme ale späť do centra mesta. Stopy tu zanechali starí Gréci z obdobia antiky, Rimania, rytieri svätého Jána, moslimovia (jedna z najkrajších stavieb mesta je mešita, síce zničená zemetrasením z roku 2017, ale stále krásna) či Taliani, ktorí tento ostrov okupovali od 30-tych rokov minulého storčia až do konca druhej svetovej vojny. Práve za ich nadvlády tu vznikli zaujímavé stavby, keďže ostrov postihlo rozsiahle zemetrasenie a bolo treba stavať nové budovy.

Hlavné námestie s radnicou, agorou (tržnica) a priľahlým múzeum nesie stopy talianskeho štýlu. V uliciach je čulý ruch, majitelia taverien volajú turistov na posedenie. Stolíky sú často vysunuté v úzkych uličkách, tak prechádzka večerným Kosom vyzerá aj tak, že v niektorých uliciach chodíte pomedzi stoly s večerajúcimi turistami.

Počas dňa určite dobre padne ľadové frappé, o ktorom Gréci tvrdia, že ho vymysleli. Objadnať si môžete aj frapuccino (ľadové kapučíno) alebo kaneladu, teda ľadový škoricový nápoj.

Hippokrates – najznámejší rodák ostrova

Z tohto krásneho ostrova pochádza najznámejší lekár antických dôb Hippokrates. V centre hlavného mesta stojí platan, o ktorom domáci tvrdia, že pod ním vyučoval svojich žiakov. Vyzerá naozaj staro a zároveň krehko za čo môže zemetrasenie z roku 2017, ktoré ho značne poškodilo. Podopiera ho teda železná konštrukcia.

Veronika, naša česká sprievodkyňa mestom, nám pošepkala, že ide zrejme o prapraprapraprapravnuka pôvodného platanu, pretože žiaden strom sa nedožije 2 300 rokov. Nahlas sa to však nehovorí, lebo domáci sú na túto tému veľmi citliví a urazilo by ich, keby sme pochybovali, či ide naozaj o strom z dôb Hippokrata.

Asklepion, prvá nemocnica na svete

S týmto lekárom je spojená aj ďalšia atrakcia ostrova Kos, jedna z najzachovalejších antických pamiatok v Grécku, Asklepion alebo prvá nemocnica na svete. Nachádza sa v lesoch za mestom a vrchné poschodia archeológovia objavili práve vďaka veľkému zemetraseniu v minulom storočí.

Samotná liečba tu trvala štyri až šesť mesiacov. Prístup k nej mal každý, keďže bola zdarma. Prijímali tak ženy, ako aj mužov. Hovorí sa, že percento vyliečených bolo naozaj vysoké. Nečudujem sa. Ak by som mohla cestovať v čase, vybrala by som sa tam na ozdravný pobyt.

Pacienti sa postupne liečili na jednotlivých poschodiach. Prvý mesiac strávili na najnižšom poschodí. Tu pozostávala liečba z pitia pramenitej vody z hôr a z rozhovorov s lekármi či s kňazmi. Podľa Hippokrata totiž naše fyzické zdravie úzko súvisí s tým duchovným. Po určitom čase postúpili pacienti o poschodie vyššie, kde sa k pitiu vody pridali aj kúpele. Na telesnú hygienu tu dávali veľký dôraz.  

Po mesiaci či dvoch sa pacient presunul zase o poschodie vyššie. A tu sa mi to páčilo ešte viac. K pitiu vody a pridalo aj pitie vína a výdatná strava. Pacienti, ktorí mali nejaký dobytok alebo zvieratá ich tu obetovali polobohovi Asklepiusovi. Následne k nim prišiel v noci samotný Asklepius a dotykom ich vyliečil. Či to bolo skutočne tak, alebo boli ráno o tejto návšteve presvedčený vďaka veľkému množstvu vína, ktoré po obetnej slávnosti vypili, sa dnes už nedozvieme.

Liečba končila na najvyššom poschodí, kde sa pacienti venovali meditáciám a navštevovali aj chrám boha Apolóna.

Autom naprieč ostrovom

Na dĺžku má ostrov zhruba 45 kilometrov, takže autom ho prejdete aj so zastávkami za jeden deň. Najvyššia povolená rýchlosť je tu 70 km/h, ale väčšinou je to 50km/h. Riaďte sa podľa tabúľ, lebo neexistujú všeobecné pravidlá pre maximálku v meste a mimo neho.

My sme sa zo severozápadu, zo Psalidi, vydali na východ ostrova, na polostrov Kefalos. V rovnomennom mestečku sme sa autami vyšplhali na najvyšší vrch, tie dostali riadne zabrať, ledva sme vyšli hore na jednotke. Z vrchu sa nám ponúkol nádherný pohľad na záliv.

Pláže Kosu

Odtiaľ sme sa vydali na pláž Paradise. Pláže tu na Kefalose nie sú hotelové, sú verejné a pieskové. More je tu úplne iné než sme mali na severe. Napriek tomu, že sme boli tiež v Egejskom mori, bolo pokojné, tyrkysové, pláže s bielym pieskom. Voda je síce o 2-3 °C chladnejšia než na severe, bolo to však výborné osvieženie. Deťom sa tu veľmi páčilo a určite by sme zostali celý deň, ak by sme nechceli preskúmať ešte ďalšie miesta.

Vyhladli sme a tak sme sa na obed zastavili v Taverne u somára pri ceste. Na pohľad nič moc, varili však výborne. Dali sme si aj ich tradičnú musaku. Jedlo nám servírovali na papierových obrusoch s mapou ostrova, takže sme počas obeda doladili plány na zvyšok dňa.

V autopožičovni nám zo severných pláží odporučili pláž Tigaki. Vraj najkrajšia na ostrove. My sme sa na nej ani nezložili. Odradilo nás množstvo ľudí a čierne riasy pri vstupe do mora. Presunuli sme teda na pláž Marmari a urobili sme dobre. Hneď oproti parkovisku bola malá platená pláž Ria´s beach. K lehátku sme dostali hrozno, boli tam hračky na požičanie, bufet s normálnymi cenami a voľná Wi-Fi.

More s vlnami, ale pláž piesková. Opäť sme sa presvedčili o rozmanitosti tohto malého ostrova. A to sme mali highlight ešte stále pred sebou.

Thermes, pláž na konci sveta

Z Marmari sme pokračovali ďalej po severnej strane ostrova do Psalidi a odtiaľ až na úplný západ ostrova. Cesta stúpala do kopcov, ktoré tvorili ostré holé skaly. Opäť úplne iný svet. Kos je totiž zelený ostrov vďaka trom horským prameňom, ktoré ho zásobujú vodou.

Prišli sme až po tabuľu, ktorá oznamovala koniec cesty. Zaparkovali sme a vybrali sme sa dole strmou zaprášenou cestou. Po asi piatich minútach sme prišli k pláži. Drobné kamienky, sympatický bufet, lehátka a slnečníky. Pokračovali sme ďalej a prišli sme k miestu, kde zo skál vyviera termálna voda. Má vulkanický pôvod. Pri prameni je kameňmi vytvorené jazierko s teplou vodou. Tu si môžete poležať, vyhriať sa a potom sa schladiť v mori. Ale aj v mori viete nájsť teplé prúdy, takže ideálne kúpanie pre zimomravých.

Večer sme dali deťom (8 – 3 roky) hlasovať, na ktorú z pláží na vrátime. A vyhrala práve táto pláž v nehostinných skalách s termálnou vodou. Ďalší deň sme teda celý strávili na tejto pláži. Lehátka sme si prenajali od pani, ktorá tu má dream job. Ráno sa stíhala vyhriať v horúcej vode, potom schladiť v mori a potom už kasírovala za lehátka.

My sme tu boli celý deň, lebo deti nadšene šnorchlovali, neboli tu žiadne vlny a mali sme problém vôbec ich dostať z vody von. Podarilo sa to až koze, ktorá prišla preskúmať tašky turistov. Podvečer sa na vrchole skaly zjavilo menšie stádo kôz. Najprv nám predviedli akrobatické kúsky, a potom zišli dole a čakali jedlú odmenu za predstavenie, ktoré nám predviedli.

Za nás bola toto najlepšia pláž. Aj keď mnohí by asi nesúhlasili, lebo ľudia sa tu väčšinou zastavili len na chvíľu a išli ďalej.

Dedinka Zia

Ďalšou povinnou jazdou na Kose je horská dedinka Zia. My sme sem prišli počas dňa, kedy je relatívne prázdna. Podvečer tu zaparkujete len s ťažkosťami. Všetci sem totiž chodia na západ slnka. Výhľady odtiaľto sú totiž famózne.

Dedinka žije z turistov takže je tu obchod na obchode a reštaurácie. Vyšli sme hore k malému kostolíku, ale bol zatvorený. Výhľady zo Zie sú naozaj krásne aj počas dňa. Ak máte radi turistiku, potom je to tiež dobrý výchozí bod na túru.

Ostrov Nisyros

Jeden deň sme sa išli pozrieť aj na blízky ostrov Nisyros. Miestni nám totiž povedali, že je oveľa krajší než všetkými ospevované Santorini. Z prístavu Manavgat na juhu ostrova trvala plavba necelú hodinu. Najprv sme išli do hôr, aby sme sa poprechádzali v kráteri aktívnej sopky. Zem sa nám pod nohami netriasla, ako to sľubovali rôzne články, ktoré sme pred cestou čítali. Pach síry bol však výrazný a miestami sme videli aj paru, ktorá stúpali otvormi zo zeme.

Viac ako sopka nás však dostalo mestečko Mandraki. Úžasná atmosféra, krásna architektúra, takmer žiadni turisti. Vyšľapali sme si hore ku kláštoru Panagia Spiliani, ktorý je síce maličký, ale radí sa vraj k tým najkrajším v Grécku.

Ak budete mať príležitosť tam ísť, Nisyros jednoznačne odporúčam. V taverne na brehu mora sme mali zážitok nielen z jedla, ale najmä z atmosféry. Akoby tam zastal čas.

Inak podľa legendy je vraj Nisyros časť Kosu. V dobách keď bojovali bohovia s titánmi, Poseidon odkrojil svojím trojzubcom kúsok Kosu a zavalil ním jedného z titánov. A tak, keď sa ozve sopka alebo zemetrasenie, je to preto, lebo sa tento titán hnevá.

Čo si priniesť z Kosu

My sme priniesli rodine a kamarátom baklavy, mydlá s olivovým olejom, výborné bylinky na varenie a bylinné čaje. Na Nisyrose som kúpila ich špecialitu – mandľový sirup. Pre Kos je typický nápoj kanelada – ľadová voda so škoricovým sirupom. Aj tieto sirupy nájdete takmer vo všetkých obchodíkoch. Nakúpiť sa tu dá aj textil, bižutéria a fejky svetových značiek.

Ostrov Kos jednoznačne stojí za návštevu. Ak sa sem už dostanete, vyčleňte si aspoň jeden deň na to, aby ste si ho prešli a objavili jeho viaceré tváre. Ak nie ste práve milovník letných dovoleniek, jar a jeseň patria na Kose cyklistom. Okolo pobrežia sú vybudované cyklotrasy, ktoré idú väčšinou po rovine. Takto sem chodia tráviť dovolenky najmä Holanďania.