Čo kraj, to iný mrav: 5 kultúrnych výnimočností, ktoré odlišujú Slovensko od zvyšku sveta

Kultúrne rozdiely sú fascinujúcim zrkadlom. Odhaľujú, ako rôzne národy vnímajú svet, aké hodnoty si vážia a aké tradície i zvyklosti si odovzdávajú z generácie na generáciu. Každá krajina má svoje jedinečné rituály, oslavy a spôsoby, ako prežíva významné životné udalosti či sviatky. Čo sa nám môže zdať úplne bežné, pre niekoho z iného kúta sveta môže byť prekvapivé či dokonca nepochopiteľné. Odlišnosti však tvoria bohatú mozaiku svetových kultúr, ktorá nás nielenže môže poučiť, ale aj inšpirovať.

Na Slovensku máme veľa tradícií, ktoré sú pre nás prirodzené a tvoria neoddeliteľnú súčasť nášho kultúrneho dedičstva. Za všetko hovoria veľkonočné šibanie a polievanie, oslavy menín a tradičné fašiangové sprievody. Na prvý pohľad sa môžu tieto zvyky zdať ako všedná súčasť života, no v porovnaní so zahraničím odhaľujú svoju jedinečnosť a hlboké kultúrne korene.

Odlišnosti slovenských zvyklostí s tými za našimi hranicami nám otvára dvere do rôznorodých svetov, kde sa sviatky oslavujú inak. Ľudia v zahraničí majú iné rituály. Či už ide o oslavy Veľkej noci, svadby, vianočné sviatky alebo príchod jari. Každá kultúra ponúka to „svoje“ k týmto jedinečným momentom.

Poďte s nami oslavovať päť udalostí, ktoré ilustrujú rozdiely medzi slovenskými tradíciami a zvykmi z iných kútov sveta. Spolu objavíme, ako sa na Slovensku oslavujú meniny a narodeniny, ako prebiehajú fašiangy či ako sa symbolicky lúčime so zimou počas pálenia Moreny. Spomínané tradície priblížime aj z iných krajín, takže rozdiel bude čitateľný a kto ho zažije, aj badateľný.

>>> Chcete vyraziť objavovať svet? Pozrite sa, kam sa dá odletieť z letiska v Bratislave.

1. Veľká noc

Slovensko a stredná Európa

Na Slovensku sa tradičné veľkonočné šibanie a polievanie spája s rituálmi, ktoré majú dievčatám priniesť zdravie, krásu a plodnosť. Chlapci používajú spletené prúty, čiže korbáče a dievčatá kropia vodou. To má symbolicky očistiť a obnoviť dievčenskú silu, pričom devy im na oplátku darujú kraslice, ručne maľované vajíčka, alebo sladkosti. Náš zvyk má korene v pohanských obradoch, ktoré sa konali počas jari a oslavovali príchod nového života a úrody.

V okolitých krajinách strednej a a východnej Európy majú podobné rituály. V Maďarsku sa tradične polievajú dievčatá parfumovanou vodou alebo kolínskou. Zvyk má svoju históriu tiež v očistných rituáloch, avšak v modernom kontexte je to skôr zábava pre mladých.

V iných častiach sveta, najmä v západnej Európe a Severnej Amerike, sa veľkonočné sviatky oslavujú inak. Vychádzajú však z kresťanských a komerčných tradícií.

Nemecko a Rakúsko

Veľkonočné zvyky v Nemecku a Rakúsku sú iné. Zameriavajú sa skôr na rodinné aktivity a spoločne strávený čas. Jedným z hlavných zvykov je hľadanie veľkonočných vajíčok.

Deti dostávajú veľkonočné košíky a hľadajú po záhrade alebo v dome skryté vajíčka. Tie tam ukryl Veľkonočný zajac (Osterhase). Zajac je symbolom plodnosti a jari. Hoci sa v nemeckých veľkonočných tradíciách objavuje od 16. storočia, zvyk má však korene v starých pohanských oslavách jari. Zajac vtedy symbolizoval prebúdzajúcu sa prírodu.

Spojené štáty americké

V Spojených štátoch sa tiež oslavuje Veľká noc hľadaním vajíčok. Užívajú si to najmä deti. A občas aj rodičia, ktorí sa vrátia do detských čias. V niektorých mestách, napríklad vo Washingtone D.C., sa konajú veľké verejné podujatia, kde stovky detí hľadajú vajíčka v parkoch alebo po okolí.

Veľkonočný zajac (Easter Bunny) je v Spojených štátoch symbolom Veľkej noci, pričom niektoré koše sú plné čokoládových zajacov, sladkostí a plastových vajíčok naplnených cukrovinkami.

Veľká Británia

Vo Veľkej Británii sa veľkej popularite teší Easter Egg Hunt (hľadanie vajíčok). Vajíčka sú často čokoládové a ukryté v záhrade alebo v izbách. Deti sa ich snažia vždy všetky nájsť.

Veľká noc je aj v Británii skôr o čase s rodinou a spoločnom oddychu než o tradičných rituáloch spojených s náboženskými oslavami. Hoci na Veľký piatok (Good Friday) sa v niektorých častiach Anglicka jedia Hot Cross Buns, malé pečivo s krížom na vrchu, čo má symbolizovať ukrižovanie Ježiša Krista.

Škandinávia

V Škandinávii, najmä vo Švédsku, oslavujú Veľkú noc úplne inak. Zaujímavým zvykom je tradícia tzv. veľkonočných čarodejníc (påskkärringar). Dievčatá sa prezlečú do čarodejníckych kostýmov a chodia od domu k domu, vymieňajú si kresby a dostávajú sladkosti.

„Čarodejnícka tradícia“ sa viaže na staré švédske legendy o bosorkách, ktoré leteli na Blåkulla na veľkonočný sabat.

Poľsko

Aj u našich susedov majú oslavy Veľkej noci podobný priebeh ako u nás. Sviatok sa však volá Śmigus-dyngus. V pondelok po Veľkej noci chlapci polievajú dievčatá vodou, aby boli krásne a zdravé.

Zvyk má pohanské korene. A tak ako u nás, spája sa s očistou, zdravím a krásou. Okrem polievania sa však na Veľkonočný pondelok v Poľsku objavuje aj tradícia šibania s prútenými vetvičkami.

Grécko

V Grécku sa na Veľkú noc zvyčajne rozbíjajú červené vajíčka. Ich farba symbolizuje krv Krista.

Počas rodinnej oslavy si dvaja ľudia rozbijú vajíčko proti sebe a kto má to svoje nepoškodené, má vraj zabezpečené šťastie. Zvyk symbolizuje Kristovo vzkriesenie a je dôležitou súčasťou gréckych ortodoxných veľkonočných osláv.

Francúzsko

Veľká noc vo Francúzsku je známa aj pre tradíciu lietajúcich zvonov (les cloches volantes). Na Veľký piatok sa kostolné zvony odmlčia a podľa legendy „odletia“ do Ríma.

V nedeľu ráno sa vrátia a zvonia na oslavu vzkriesenia Krista, pričom cestou nazbierajú vajíčka. Tie potom rozhodia po záhradách a deti ich musia hľadať.

2. Meniny a narodeniny

Slovensko

U nás je oslava mien alebo menín silno zakorenenou tradíciou. Pôvod má v kresťanskom kalendári svätých. Veľa dní v roku prináleží konkrétnemu svätcovi. Ľudia, ktorí nosia jeho meno, oslavujú v daný deň meniny. No nielen oni. Oslavujú aj ľudia, ktorých meno sa v kalendári proste nachádza.

Meniny majú podobný význam ako narodeniny. Zvyčajne sa oslavujú, občas aj veľkolepo. Oslávenci dostávajú darčeky, kvety, sladkosti, organizujú sa rodinné posedenia či stretnutia s priateľmi.

Stredná Európa

V krajiných strednej a tiež východnej Európy sa meniny považujú za súčasť spoločenského života. Oslavy sa niekde začínajú aj ráno, keď oslávencovi blahoželajú najbližší. Kvety, fľaša vína alebo koláče sú tradičnými darmi. A okrem rodiny si na oslávenca spomenú aj priatelia a kolegovia.

Zvyk pochádza z čias, keď boli mená úzko späté s kresťanským kalendárom. Deň menín sa slávil ako pocta svätému, po ktorom dostal ten daný človek meno. V minulosti to malo aj duchovný rozmer, pretože svätý mal nositeľovi priniesť šťastie a ochranu.

Francúzsko

Vo Francúzsku sa meniny (fête du prénom) oslavujú len minimálne. Kým v minulosti bol tento sviatok dôležitou udalosťou, dnes jeho popularita upadá. Veľa ľudí neoslavuje vôbec alebo si na meniny ledva spomenú.

Častokrát dostane oslávenec len správu alebo symbolický darček, najmä v tradične katolíckych regiónoch. Vo Francúzsku sa však stále zachováva náboženská a kultúrna tradícia, v rámci ktorej sa na niektorých miestach ešte stále sviatky svätcov oslavujú lokálnymi udalosťami a tradíciami.

Spojené štáty americké

Meniny za veľkou mlákou sú takmer neznáme. Celá pozornosť sa sústreďuje na narodeniny. Tie sa považujú za dôležitú životnú udalosť.

Narodeniny sa oslavujú od rodinného kruhu až po veľké oslavy s priateľmi, tortou, balónmi a darmi. Veľmi populárne sú večierky pre deti s tematickými aktivitami a darčekmi.

Meniny v Spojených štátoch neexistujú, pretože americká spoločnosť je viac individualistická a menej založená na tradičných náboženských kalendároch.

Latinská Amerika

V niektorých krajinách Latinskej Ameriky, najmä Mexiku alebo Kolumbii, majú meniny stále určitú váhu. Najmä v tradičných alebo nábožensky založených rodinách. Oslavy však bývajú menej formálne a oveľa osobnejšie ako oslavy narodenín.

Je bežné, že ľudia svojim priateľom alebo rodine zablahoželajú k meninám, ale veľakrát sú doležitejšie narodeniny, ktoré sa oslavujú vo veľkom štýle.

Grécko

Meniny (onomastikí eorti) sa v Grécku považujú za dosť dôležité. Gréci tradične slávia túto udalosť so svojimi rodinami a priateľmi. Ľudia sa navštevujú a k oslávencovi často prídu aj bez pozvania, no s darčekom v ruke.

V Grécku sa meniny spájajú so svätcom, po ktorom dostal človek meno. Majú tiež náboženský a sociálny význam.

Bulharsko

Meniny (имен ден) sa v Bulharsku oslavujú podobne ako narodeniny. Každé meno má v bulharskom pravoslávnom kalendári svoj deň, ktorý sa spája so svätcom.

Meniny sú dôležitou spoločenskou udalosťou. Oslávenec organizuje oslavu, na ktorú pozýva rodinu. Občas sa stretne aj s dobrými a blízkymi priateľmi. Je zvykom, že počas menín oslávenec všetkých hostí pohostí a obdarí ich pohostením, čo je odlišné od narodenín, kedy naopak dostáva darčeky.

3. Vianočná polnočná omša

Slovensko

Na Slovensku má polnočná omša na Štedrý večer dlhú tradíciu. Tá siaha až do kresťanského stredoveku a oslavuje narodenie Ježiša Krista. Pre veľa Slovákov je omša kľúčovou súčasťou vianočných sviatkov a symbolizuje duchovný rozmer Vianoc.

Po večeri, kedy sa zväčša podáva kapor a zemiakový šalát, sa rodiny vyberú do kostola. Na polnočnej omši sa zvyčajne stretnú so svojimi blízkymi a komunitou. Udalosť má hlboký význam, pretože pripomína kresťanský zmysel Vianoc – narodenie Spasiteľa.

Poľsko

Poľsko ako silno kresťanská krajina to má obdobne. Na Štedrý večer (Wigilia) sa tiež koná polnočná omša, známa ako Pasterka. Oslavuje príchod pastierov k Ježišovi do Betlehema. Po tradičnej večeri, počas ktorej kolujú opłatek (oblátka) a želania, sa veriaci vyberú do kostola, aby sa pomodlili a symbolicky sa začali vianočné oslavy.

V niektorých regiónoch sa do Božieho domu chodieva pešo, čo má symbolizovať putovanie pastierov.

Taliansko

V Taliansku je polnočná omša významnou súčasťou Vianoc. Najmä v katolíckych rodinách. Jedna z najznámejších polnočných omší sa koná v Bazilike svätého Petra v Ríme, kde ju vedie pápež. Často sa jej zúčastňujú ľudia z celého sveta. Pre Talianov je polnočná omša momentom, keď sa sústredia na duchovnú stránku Vianoc. Po nej sa stretávajú v rodinnom kruhu a odovzdávajú si darčeky.

Na severe Talianska je však bežné, že po omši sa na Štedrý večer koná malé rodinné posedenie, obohatené tradičnými jedlami ako panettone alebo pandoro.

Veľká Británia a Spojené štáty

V Anglicku, Spojených štátoch, ale aj Austrálii alebo Kanade prebiehajú Vianoce trošku inak. Darčeky sa rozdávajú na vianočné ráno, 25. decembra. Deti ich s radosťou rozbaľujú, pretože im ich pod stromčekom počas noci nechal Santa Claus. Zvyk sa viaže na staré legendy o svätom Mikulášovi, ale v modernej podobe má skôr komerčný charakter.

Ráno je hlavným momentom osláv. Rodiny sa stretnú okolo vianočného stromčeka a deti s nadšením otvárajú krásne zabalené darčeky. Tie im cez komín mal doručiť Santa Claus, ktorý počas noci cestoval po oblohe na saniach, ťahaných lietajúcimi sobmi. Na Štedrý deň sa zväčša koná spoločná večera, kedy sa servíruje pečený moriak. Pre mnohých Američanov sú Vianoce viac o rodinných oslavách a výmene darčekov než o náboženskom rozmere.

Austrália a Nový Zéland

Vianoce v Austrálii a na Novom Zélande vychádzajú na leto. Síce sa aj tu vianočné ráno oslavuje rozbaľovaním darčekov od Santa Clausa, no pre počasie sa konajú často pikniky na pláži alebo záhradné oslavy.

Namiesto tradičného pečeného moriaka sa servírujú studené šaláty alebo morské plody.

Škandinávia

V severských krajinách sa Vianoce oslavujú 24. decembra večer. Po tradičnej vianočnej večeri, kedy si rodiny pochutnajú na rybe alebo bravčovom mäse, deti dostávajú darčeky. Tie im prináša Jultomten (vianočný škriatok) alebo Julemanden v Dánsku. Aj v Škadinávii je vianočný večer hlavnou udalosťou dňa.

Latinská Amerika

V Latinskej Amerike sa Vianoce tiež často slávia na Štedrý večer. Silný náboženský význam v tomto regióne má aj polnočná omša.

V krajinách ako Mexiko, Kolumbia alebo Venezuela patrí polnočná omša, známa ako Misa de Gallo, k jednej z najdôležitejších náboženských udalostí roka. Po návšteve kostola sa rodiny vracajú domov a doprajú si Štedrú večeru. Servírujú sa tradičné jedlá ako tamales alebo hallacas. A až po večeri sa rozdávajú darčeky.

4. Fašiangy

Slovensko

Fašiangy sú u nás obdobím od Troch kráľov až po Popolcovú stredu. Vtedy sa konajú tradičné oslavy alebo sprievody s maskami, tancujú sa ľudové tance a pečú sa typické jedlá ako šišky či škvarkové pagáče.

Fašiangové slávnosti sa viac spájajú s vidieckou kultúrou, folklórom a zvykmi, pričom ich podstata spočíva v radosti, prebytku a oslavách pred pôstom, čo sa často odráža v bohatých jedlách a veselých sprievodoch.

Spojené štáty americké

Za veľkou mlákou majú Mardi Gras, čo v preklade znamená „tučný utorok“. Ide o najznámejší karneval v New Orleans v štáte Louisiana. Pestrofarebný festival je plný sprievodov, hudby, tanca a kostýmov.

Tradícia Mardi Gras v New Orleans siaha až do začiatku 18. storočia, kedy karnevalové zvyky do tejto oblasti priniesli francúzski kolonisti. V priebehu rokov sa zmenila na jeden z najväčších a najznámejších festivalov na svete. Ľudia sa obliekajú do farebných masiek, hádžu farebné korálky, sladkosti, pričom tento akt symbolizuje zdieľanie radosti a bohatstva. Hlavnou časťou osláv je veľkolepý sprievod s kráľovskými pármi, ktorý prechádza ulicami a končí tesne pred Popolcovou stredou, keď začína pôstne obdobie.

Brazília

Pravdepodobne najznámejším karnevalom na svete je ten v Riu de Janeiro. Svojou veľkosťou, energiou a hudobnou atmosférou je úplne inou oslavou v porovnaní s fašiangami na Slovensku.

Karneval v Riu sa začína niekoľko dní pred Popolcovou stredou a jeho vrcholom sú veľkolepé sprievody, kde školy samby súťažia o najlepšiu choreografiu, hudbu a kostýmy. Ulice sú plné tancujúcich ľudí, žiarivých farieb, originálnych oblečení a tanca. Najmä samby, ktorá je symbolom tohto karnevalu.

Taliansko

Benátsky karneval je iný typ karnevalovej oslavy. Najdôležitejším prvkom je elegancia a tajomstvo. Ľudia sa oblečú do historických odevov, ktoré sú často replikami oblečenia z 18. storočia, a nosia honosné masky, ktoré symbolizujú anonymitu a rovnosť medzi ľuďmi.

Karneval v Benátkach sa začína niekoľko týždňov pred Popolcovou stredou a jeho vrcholom sú veľkolepé bály a prehliadky po kanáloch a námestiach mesta. Historicky bolo toto podujatie miestom, kde sa ľudia mohli „skryť“ za svoje masky a užívať si slobodu a zábavu bez ohľadu na svoje spoločenské postavenie.

Nemecko a Rakúsko

V Nemecku oslavujú Fasching a v Rakúsku Fasnacht. Regionálne rozdiely sú však značné. Fasching v južných častiach Nemecka a Rakúska je oslavou plnou farebných kostýmov, tradičných sprievodov a satirických masiek. V mnohých regiónoch je táto slávnosť príležitosťou na vyjadrenie kritiky voči politike či spoločnosti prostredníctvom zábavných masiek a divadelných predstavení.

Najznámejším Faschingom v Nemecku je oslava v Kolíne nad Rýnom. Mestom sa aj niekoľko dní prechádzajú ľudia oblečení do farebných kostýmov.

V Rakúsku sa tradičný Fasnacht v oblasti Tirolska viaže na staré pohanské zvyky a symboliku, kde masky predstavujú duchov, ktorí chránia dediny pred zlými silami a oslavujú príchod jari.

5. Pálenie Moreny

Slovensko

Pálenie alebo topenie Moreny je jedným z najstarších slovanských rituálov. Symbolizuje koniec zimy a príchod jari. Morena, predstavujúca bohyňu smrti a zimy, je zničená, čo má zabezpečiť príchod teplejších dní, nového života a plodnosti. Slamenná bábka sa najskôr nesie v sprievode dedinou a potom ju buď spália, alebo sa hodí do rieky. Symbolický obrad sa vykonáva na mnohých miestach na Slovensku.

Starý pohanský zvyk má silné korene v predkresťanských kultúrach, kde bol súčasťou agrárnych cyklov. Vyjadruje vďačnosť za prekonanie ťažkého zimného obdobia a nádej do novej, úrodnej sezóny.

Japonsko

V Japonsku sa jar oslavuje prostredníctvom Hanami, čo znamená „pozorovanie kvetov“. Obdobie sa spája s kvitnutím sakúr (čerešňových stromov), ktoré rozkvitnú po celej krajine a vytvoria nádherné ružové a biele záhrady.

Hanami má svoje hlboké korene v japonskej kultúre a stalo sa symbolom prechodu zimy do jari. Rodiny a priatelia sa schádzajú pod sakurami, aby si užili pikniky, jedlo, pitie a spoločne sledovali kvitnutie čerešní. Aj keď táto oslava nemá rituálny alebo obetný charakter, ako pálenie Moreny, Hanami zdôrazňuje krásu prírody a jej cyklickosť.

V Japonsku je sakura symbolom pominuteľnosti života, a preto sa tento čas využíva na rozjímanie a uvedomenie si prechodnosti krásy a života.

Holandsko

V Holandsku sa oslavuje najmä rozkvitnutie tulipánov, tak typických pre túto krajinu. Organizujú sa festivaly, najmä v oblasti Keukenhof, kde sa to hemží miliónmi farieb v nádherných vzoroch.

Príchod jari symbolizuje explózia krásy i pestrosti a oslavuje sa koniec chladného obdobia. Festivaly plné prehliadovk tulipánov, výstav a kultúrnych podujatí si radi vychutnajú ako domáci, tak turisti. V Holandsku nejde ako u nás o obetovanie zimy, ale skôr o oslavu prírodnej krásy a návratu života po chladných mesiacoch.

Rusko a Bielorusko

Maslenica v Rusku a Bielorusku je staroslovanský sviatok, ktorý symbolizuje nielen príchod jari, ale aj koniec zimy. Týždenný festival sa koná pred začiatkom kresťanského pôstu a zahŕňa množstvo zábavy, ako sú ľudové tance, hudba, súťaže a bohaté hostiny. Najdôležitejším jedlom tohto sviatku sú bliny, čo sú palacinky, symbolizujúce slnko, jeho teplo a svetlo.

Na záver Maslenice sa často spaľuje slamenná figúra, ktorá predstavuje zimu, podobne ako Morena na Slovensku. Akt spaľovania má za úlohu priniesť nový cyklus života a ukončiť obdobie chladu.

Škótsko a Írsko

V Škótsku, Írsku a ďalších častiach Spojeného kráľovstva sa oslavuje starý keltský sviatok Beltane. Symbolizuje príchod jari. Hoci tento zvyk nie je o „obetovaní“ zimy, zahŕňa prechodné rituály, ktoré oslavujú začiatok teplého obdobia.

Beltane sa pôvodne spájal s pálením ohňov, okolo ktorých tancovali ľudia, aby priniesli plodnosť krajine a chránili ju pred zlými duchmi. Oheň sa považoval za očistný prvok a symbol plodnosti, podobne ako symbolika Moreny u nás.

Irán

Nowruz, čo znamená „nový deň“, je oslavou perzského Nového roka a zároveň príchodu jari. Oslavuje sa v iránskom a stredoázijskom regióne a má korene v zoroastrizme, starovekej perzskej viere.

Oslavy Nowruzu trvajú niekoľko dní a zahŕňajú tradičné rituály, ktoré majú zabezpečiť šťastie a prosperitu na nadchádzajúci rok. Jedným z najvýznamnejších rituálov je skákanie cez oheň. To symbolizuje očistu od starého roka a privítanie nového s čistým srdcom. Oheň je symbolickým prechodom zo zimy do jari, podobne ako pri spaľovaní Moreny, kde sa staré a nežiaduce „obetuje“, aby prišlo nové.