Labyrinty histórie a pláže snov: Prečo Kréta fascinuje cestovateľov?

Jedno z najúchvatnejších miest Grécka. Nádherné pláže a prírodné scenérie i bohatá história, legendy a mýty – to všetko odkrýva Kréta ako na dlani.

Objavovanie tohto čarovného ostrova je ako cestovanie v čase. Starobylý palác Knossos vtiahne každého do legiend o strašnom Minotaurovi. Nezabudnuteľné príbehy rozprávajú aj legendy z krétskych dedín, kde sa tradície odovzdávajú z generácie na generáciu. Na Kréte sa na každom kroku stretáva história s krásou a mýtmi, čo z tohto ostrova robí jeden z najfascinujúcejších kútov Stredomoria.

Ostrov je známy aj pre svoje krásne pobrežie a jedinečné pláže, z ktorých mnohé patria medzi najkrajšie v Európe. Pláž Elafonisi, so svojím jemným ružovým pieskom a priezračnou vodou, je jednou z najobľúbenejších. Kréta však ponúka aj pokojnejšie zákutia, ako napríklad Balos, kde sa spájajú tyrkysové vody a dramatické skalné útesy. A ostrov láka tiež na najdlhšiu roklinu v Európe. Samaria ponúka nezabudnuteľné dobrodružstvo a pohľad na divokú krásu. Prechádzka touto roklinou je nezabudnuteľným zážitkom s fascinujúcimi výhľadmi na skalnaté hory, hlboké údolia a starobylé olivové háje.

Ako vraví naše príslovie „radšej raz vidieť ako stokrát počuť“ alebo čítať. Autentickú tvár Kréty treba zažiť na vlastnej koži.

>>> Máte radi grécke ostrovy? Nechajte sa previesť krásou a kultúrou stredomorského raja.

Mýty, legendy, báje a príbehy Kréty

1. Mýtus o Minotaurovi

Najznámejší krétsky mýtus hovorí o strašnom Minotaurovi. Hrozivé stvorenie s ľudským telom a hlavou býka sa narodilo kráľovi Mínoovi a jeho manželke Pasifaé. Kráľ Kréty Mínos nariadil geniálnemu architektovi Daidalovi postaviť obrovský labyrint, aby ukryl svojho syna a zabránil jeho útoku na ľudí. V bludisku bol Minotaurus uväznený, ale každý deviaty rok Atény posielali ako obeť sedem mladíkov a sedem dievčat.

Mýtus vrcholí príchodom aténskeho hrdinu Thésea. Ten sa prihlásil dobrovoľne, že bude obeťou, ktorá sa ale pokúsi zabiť Minotaura a tak oslobodí Atény. S pomocou Ariadny, kráľovej dcéry, ktorá sa do hrdinu zamilovala, dostal Théseus klbko nite. Princezná mu poradila, aby niť uviazal na vchod labyrintu a počas cesty ju odvíjal, čím by sa vedel aj vrátiť. Théseus Minotaura naozaj zabil a vďaka niti z bludiska unikol.

Legenda poukazuje na hrdinstvo, múdrosť a prefíkanosť. Na každý problém predsa len existuje riešenie.

2. Rodisko Dia

Podľa starovekých gréckych mýtov sa práve na Kréte narodil Zeus, kráľ bohov. Jeho matka Rhea ho ukryla v jaskyni na hore Dikte, aby ho ochránila pred otcom Kronom. Ten požieral svoje deti zo strachu, že ho jedného dňa zosadia z trónu. Dia vychovávali nymfy a koza Amalthea, ktorá ho dojčila. Vďaka ich ochrane dospel a rozhodol sa poraziť Krona, čo sa mu aj podarilo a tak sa stal pánom sveta.

Podľa niektorých verzií mýtu sa však Zeus narodil na hore Ida. Tá sa tiež spája s jeho detstvom a úkrytom. Miesto, kde Zeus vyrastal, je na Kréte veľmi uctievané, a jaskyne spájajúce sa s jeho osobou priťahujú turistov a historikov ako magnety. Každý chce spoznať Diovu legendu.

3. Legenda o Daidalovi a Ikarovi

Talentovaný vynálezca a staviteľ Daidalos bol povolaný krétskym kráľom Mínoom, aby vytvoril labyrint pre Minotaura. Po čase sa však Daidalos stal nežiaducim hosťom a kráľ ho spolu s jeho synom Ikarom na ostrove uväznil. Vynálezca ale vymyslel únikový plán. Vyrobil krídla zo včelieho vosku a peria.

Pred odletom varoval Ikara, aby neletel príliš blízko k slnku. Ten však neposlúchol a tak sa vosk roztopil. Ikaros preto spadol do mora, kde poslednýkrát vydýchol.

Legenda o Daidalovi a Ikarovi je príbehom o ľudských ambíciách, neposlušnosti a tragickom osude.

4. Láska Dia k Európe

Podľa legendy sa vládca olympských bohov Zeus zamiloval do krásnej fénickej princeznej Európy. Aby ju zviedol, premenil sa na nádherného bieleho býka.

Keď Európa podišla k nemu a osmelila sa nasadnúť na jeho chrbát, Zeus s ňou preplával more a dorazil až na Krétu. Na ostrove odhalil vládca svoju skutočnú identitu a Európa sa stala matkou jeho synov, aj Mínoa, ktorý sa stal slávnym krétskym kráľom.

Mýtus o Európe dal kontinentu Európa jeho názov. Práve tak sa Gréci snažia vysvetliť pôvod rôznych dynastií či kultúr.

5. Bronzový obor Talos

Talos bol bronzový obor z gréckej mytológie. Jeho úlohou bolo strážiť Krétu. Tohto impozantného tvora vytvoril boh Hefaistos, aby ochránil ostrov pred votrelcami.

Podľa legendy obiehal okolo Kréty trikrát denne a hádzal do mora balvany, aby odstrašil nepriateľské lode. Bol nesmrteľný, no mal jedno slabé miesto – tenučkú žilu na nohe, ktorá obsahovala jeho životnú tekutinu. Jeho achilovský bod využili Argonauti, ktorí ho zničili pomocou Médei. Tá mágiou Talovu žilu preťala.

6. Ariadna – princezná s niťou

Ariadna bola princeznou, dcérou krétskeho kráľa Mínoa a jeho manželky Pasifaé. Keď sa na Krétu dostal aténsky princ Théseus, aby zabil Minotaura, kráska sa do neho zamilovala a rozhodla sa mu pomôcť. Dala mu niť, ktorá mu mala ukázať cestu, ako sa dostať z labyrintu. Po zabití Minotaura sa vďaka Ariadninej rade dostal do bezpečia. Potom dvojica ušla z Kréty. Príbeh má však smutný koniec, pretože Théseus na ostrove Naxos krásnu Ariadnu opustil.

Našiel ju však boh Dionýz, ktorý sa do nej zaľúbil a vzal si ju za manželku. Ich vzťah mal šťastný koniec, keďže Dionýz urobil Ariadnu nesmrteľnou a premenil ju na bohyňu.

Symbolicky sa Ariadna často spája s plodnosťou, láskou a vernosťou, hoci ju samotnú zradila láska k smrteľnému mužovi, ktorému pomohla.

7. Kraľ Mínos a jeho rozsudok nad Daidalom

Legenda o kráľovi Mínoovi a Daidalovi sa odohráva po tom, čo Daidalos postavil labyrint pre Minotaura. Kráľ Mínos sa rozhneval na Daidala, keď zistil, že vynálezca pomohol jeho manželke Pasifaé naplniť jej túžbu po býkovi a potom pomohol Théseovi zabiť Minotaura. Mínos ho považoval za zradcu. Rozhodol sa Daidala so synom potrestať. Uväznil ich v labyrinte, aby už nikdy nemohli uniknúť a využiť svoje schopnosti proti nemu.

Daidalos s Ikarom sa však o útek pokúsili, keďže vynálezca vytvoril krídla z peria a vosku. Ikarovi sa síce stali osudnými, no jeho otec prežil. Kráľ Mínos preto pokračoval v pátraní po Daidalovi a zomrel pri pokuse chytiť ho na Sicílii.

8. Kréťania a boj proti Titanom

Mýtus o Kréťanoch a ich boji proti Titanom sa spája s ich účasťou v Titanomáchií, epickej vojne medzi mladšími bohmi, známymi ako Olympania, a ich staršími predchodcami, Titanmi. To všetko sa dialo ešte pred príchodom ľudstva. Počas vojny Zeus a jeho spojenci zviedli boj proti krutým Titanom, aby získali vládu nad svetom.

Podľa niektorých verzií mýtu Kréťania poskytli Diovi útočisko na hore Ida a pomohli skryť jeho narodenie pred jeho otcom Kronom, ktorý svojich potomkov požieral zo strachu, že ho zosadia z trónu.

9. Krétske šepoty

Legenda sa spája s mágiou. Verí sa, že v niektorých vzdialených a tajuplných častiach ostrova, hlavne v horách, sa dajú začuť tajomné šepoty. Zvuky mali prichádzať od duchov starovekých bojovníkov, mudrcov alebo kňazov, ktorí sa snažili odovzdať svoje posolstvá živým. Miestni obyvatelia sa domnievali, že šepoty prichádzali v noci, keď sa krajina upokojila, a tí, ktorí ich počuli, mohli získať dôležité rady alebo varovania pre budúcnosť.

Mýtus o šepotoch sa tiež spájal s rôznymi mystickými obradmi, ktoré sa na Kréte vykonávali. Tí, ktorí vedeli komunikovať s duchmi, boli považovaní za mudrcov alebo prorokov a využívali tieto zvuky na to, aby získali vízie alebo predpovedali udalosti. V niektorých verziách príbehu sa hovorí, že šepoty boli vlastne ozvenami starých obradov a mystických rituálov, ktoré sa na Kréte vykonávali v staroveku.

Šepoty tiež nadobúdali osobitný význam pre tých, ktorí hľadali odpovede na hlboké duchovné otázky alebo pre tých, ktorí chceli získať návod, ako čeliť nepriaznivým udalostiam. Na niektorých miestach sa traduje, že tí, ktorí boli ochotní načúvať, mohli objaviť skryté poklady alebo získať odpustenie za svoje chyby.

Šepoty z Kréty zostávajú zahalené rúškom tajomstva a sú ďalším z magických príbehov, ktoré robia tento ostrov miestom, kde sa prelínajú história a legendy.

10. Príbeh o princeznej Philyre a Diovi

Dcéra titána Okeána Philyra bola nymfa. Bola krásna a múdra, no jej život sa začal komplikovať, keď sa do nej zamiloval boh Zeus. Chcel sa s ňou zblížiť, no kráska sa ho bála a odolávala mu. Zeus sa jej snažil vyhovieť a prichádzal vo všakovakých podobách, no Philyra ho stále odmietala.

Zeus sa nakoniec premenil na koňa a prekvapená Philyra mu podľahla. Stala sa jeho milenkou a zo vzťahu sa narodilo zvláštne dieťa – kentaur Chiron. Kentaur je mytologická bytosť s telom koňa a hornou polovicou človeka. Chiron sa stal známy vďaka svojej múdrosti a učiteľským schopnostiam.

Philyru však podoba Chirona veľmi rozrušila a cítila sa zahanbená. Aby unikla svojej situácii a bohu, zmenila sa na liečivý strom – lipu (Tilia).

Záver

Kréta je ostrovom, kde sa v harmonickom tanci prelínajú báje, príbehy, legendy a dnešok. Magická kombinácia fascinuje nejedného cestovateľa, ktorý sa chce ako vrátiť v čase a dozvedieť sa pikošky o láske, bojoch bohov a krutosti osudu, tak si užiť oddych na zlatistých plážach obklopených tyrkysovým morom. Príbeh Kréty si každý najradšej napíše sám.