Crikvenica – srdce Kvarnerského zálivu, ktoré nás privítalo dažďom a búrkami. Aj tak sme si dovolenku v tejto lokalite veľmi užili. Pozrite sa, aké krásy toto mesto ponúka.
Dovolenka pri mori v septembri je vždy buď alebo. Buď bude počasie pekné, slnečné a bez dažďa, alebo bude počas celej dovolenky pršať. Ja som v tomto roku šťastie na septembrové počasie v Chorvátsku nemala. Konkrétne ma zradilo počasie v meste Crikvenica.
Crikvenica je chorvátske mesto nachádzajúce sa v srdci Kvarnerského zálivu. Túto lokalitu sme si vybrali pre pekné pláže, množstvo aktivít, no aj cenovo dostupné ubytovanie. Jesenná dovolenka bola pre nás jasnou voľbou, pretože pláže plné detí nás nelákajú.
Mesto sa nachádza v severozápadnom Chorvátsku, v Primorsko-goranskej župe. Leží približne 33 kilometrov juhovýchodne od Rijeky, najväčšieho prístavu v krajine. Mesto sa rozprestiera pozdĺž pobrežia v dĺžke asi 8 kilometrov.
Vzdialenosť z Bratislavy do Crikvenice je približne 640 kilometrov. Cesta autom trvá v závislosti od trasy a zastávok okolo 6-7 hodín. Existujú dve hlavné trasy:
Obe trasy vedú po kvalitných diaľniciach, takže ľudia, ktorým býva v aute zle, sa nemusia báť. Trasa cez Maďarsko je kratšia, takže sme si vybrali ju.
>>> Chorvátsko, nachádzajúce sa na pobreží Jadranského mora, je jednou z najobľúbenejších destinácií Slovákov. Viac článkov na vás čaká v kategórii Chorvátsko.
September sme si nevybrali len na základe prázdnejších pláží, ale aj na základe počasia. Na internete sa uvádza, že ide o skvelý mesiac na návštevu tohto mesta. Crikvenica v septembri ponúka priemerné denné teploty okolo 22-25 °C, pričom nočné teploty klesajú na príjemných 15-18 °C.
Samozrejme, zaujala nás aj teplota vody, ktorá v tomto období máva okolo 22-23°C, čo umožňuje pohodlné kúpanie.
Na internete uvádzajú, že Crikvenica je v septembri slnečná a „občas sa môžu objaviť krátke prehánky.“
My sme to, žiaľ, mali úplne naopak. Namiesto občasných prehánok našu dovolenku sprevádzalo občasné slnko. Pobyt na pláži sme si tak z 11 dní mohli užiť iba trikrát, čo je až žalostne málo.
Crikvenica je známa svojimi nádhernými plážami, ktoré sa tiahnu pozdĺž pobrežia mesta. Väčšinu pláží pokrývajú drobné kamienky alebo štrk, čo prispieva k čistote vody.
Prešli sme všetky tieto pláže, avšak najviac nás zaujala menšia pláž, ktorá sa nachádzala takmer na okraji mesta. Keď píšem menšia, fakt myslím menšia. Táto pláž bola taká malá, že uteráky si na nej v jednom momentne nemohlo rozložiť viac ako 10 ľudí.
Jej ďalšou výhodou bolo, že ponúkala bezplatné parkovanie – nám sa dokonca dvakrát podarilo zaparkovať auto priamo k veciam. Zároveň sme sa nemuseli báť o svoje osobné veci, keďže sme si ich mohli dať priamo do auta.
Na pláži síce boli malé okruhliaky, ale v mori bol piesok, čo sme ocenili, keďže sme si zabudli kúpiť obuv do vody a na ježka nechcel stúpiť nikto z nás. V jeden deň bola voda príjemne teplá, v druhý zas o niečo chladnejšia, čo spôsobil dážď, ktorý Crikvenicu napadol počas predošlého dňa.
V blízkosti tejto pláže sa nachádzalo množstvo podnikov, takže ani za obedom sme nemuseli ísť ďaleko.
Jeden z troch plážových dní sme strávili aj na kamienkovej pláži. Vzhľadom na to, že bola väčšia, bolo tam aj viac ľudí.
Hotely, penzióny, airbnb. Na výber je toho fakt veľa a my sme sa rozhodli práve pre airbnb. V septembri bola ponuka pomerne veľká a bolo z čoho vyberať. Zaujal nás 3-izbový apartmán v rodinnom penzióne, ktorý okrem moderného zariadenia a parkovania vo dvore ponúkal aj krytý altánok.
Na 11 dní nás ubytovanie stálo menej ako 800 eur, čo je fakt výhodná cena. Z apartmánu sme mali krásny výhľad na more.
Hneď v prvý deň sme sa rozhodli ísť preskúmať mesto. V rámci prechádzky. Cesta dole k pláži trvala menej ako 20 minút, avšak chybu sme urobili, keď sme sa rozhodli ísť pešo aj naspäť. Na 40 minútovú prechádzku do kopca sme pripravení neboli a skoro sme si vypľuli pľúca, kým sme došli do cieľa. Motiváciou a odmenou však bola fľaša borovičky, ktorá nás čakala v chladničke.
Čo sa týka ubytovania, musím poukázať najmä na prístup domácich. Práve oni sú dôvodom, prečo mestečko Crikvenica navštívime aj v budúcom roku a ubytujeme sa na tom istom kopci.
Počas celého pobytu k nám boli veľmi milí a trávili s nami čas. Pohostili nás svojou domácou slivovicou, no urobili nám aj palacinky a domáce šišky. My sme ich ako prizvali k nám na opekačku a naučili ich hrať slovenskú kartovú hru. Síce nevedeli dobre po anglicky a my po chorvátsky, stále sme sa dokázali dorozumieť.
V nedeľu, teda v deň pred odchodom nás dokonca pozvali na veľký rodinný obed, kde pre nás pripravili tradičné chorvátske mäsové špeciality. Na záver nám nabalili darčeky, čo nám už totálne vyrazilo dych.
Počas tohto obeda sme mali možnosť ochutnať známe čevapčiči, no aj ražniči. K jedlu sme dostali aj tradičný ajvar – zeleninovú zmes pripravovanú predovšetkým z červenej papriky s baklažánom, cesnakom a chilli. Táto zmes nám chutila tak, že sme si ju vzali aj na Slovensko.
Okrem toho som počas dovolenky v Crikvenici ochutnala aj čierne rizoto, pokrmy s morskými plodmi, čerstvé ryby a burek. Chorvátska kuchyňa vďaka svojej rôznorodosti ulahodí úplne každému.
Ako som už uviedla vyššie, na dovolenku sme sa vybrali v čase, kedy bola celá Európa pod vodou. Dažde neobišli ani Chorvátsko.
Väčšinu upršaných dní sme trávili na ubytovaní hraním spoločenských hier alebo grilovaním s domácimi.
Jeden deň sme sa však rozhodli stráviť v Taliansku. Prekvapil nás fakt, že mesto Trieste a Crikvenica sú od seba vzdialené menej ako 100 kilometrov. Po Trieste sme sa prešli, niektorí z nás si išli dať talianske tetovanie, navštívili sme mestskú tržnicu, na ktorej sme si kúpili investičné príležitosti v podobe olivového oleja. Spoiler: Liter kvalitného olivového oleja vyšiel iba na 12 eur.
Do mesta sme prišli až poobede a čas na obed nastal teda okolo 16-tej. My sme však nevedeli, že v tomto čase majú domáci siestu a nájsť otvorený podnik s kuchyňou je niečo ako olympijská disciplína. Po vyše hodiny hľadania a chodenia po Trieste sa nám to podarilo a mohli sme si tak dopriať vytúžený aperol a špagety carbonara, na ktoré sme sa celý deň tešili.
Ďalší z upršaných dní sme chceli stráviť na ostrove Krk. Tento plán sa nám ale nepodarilo zrealizovať, lebo ako bola upršaná Crikvenica, taký bol aj Krk. Namiesto toho sme sa teda vybrali do mestského akvária, kde sme si za 8 eur mohli pozrieť živé žraloky a rôzne ryby. Pri mnohých sme si povedali, že do mora už ani nevkročíme. A to sa ani nestalo, pretože počas každého dňa do konca dovolenky iba pršalo.
Síce nám počasie nevyšlo, dovolenku sme si veľmi užili. Crikvenica je mesto, ktorá má dychberúcu architektúru, množstvo pláží a veľmi peknú promenádu plnú malých obchodíkov.
Čo je však hlavné, všetci sme si oddýchli. My, čo robíme každý deň na počítači, sme dokázali 11 dní svoje počítače nezapnúť a rovnako fungovať aj s vypnutými mozgami.
Ani vraždený kopec hore nám nezabráni v tom, aby sme Crikvenicu navštívili aj v budúcom roku. V tom istom apartmáne, s tými istými ľuďmi, avšak v júni, kedy je počasie prívetivejšie a pláže stále prázdnejšie.