7 starovekých divov sveta: krásne a tajomné pamiatky, ktoré sa zapísali do dejín ľudstva 

Na svete nájdeme mnoho krásnych miest, pamiatok či prírodných úkazov. Svoje jedinečné miesto v tomto zozname si nesie aj 7 starovekých divov sveta. Svojim pôvodom, architektúrou či kultúrou sa tak navždy zapísali do dejín ľudstva. Ročne ich navštevuje desiatky tisíc turistov a na svojom zozname ich má nejeden cestovateľ. V tomto článku si predstavíme 7 divov sveta spolu so všetkými dôležitými informáciami, ktoré potrebujete vedieť. 

>>> Láka vás cestovanie Afrikou? Viac inšpirácie nájdete v našej kategórii Afrika.

7 divov sveta 

Staroveké divy sveta sú prvé, ktoré boli oficiálne určené. Neskôr po nich vznikli aj novodobé divy sveta či staviteľské divy sveta. Medzi základných sedem divov sveta zaraďujeme Egyptské pyramídy, Diovu sochu v Olympii, Artemidin chrám v Efeze, Semiramidine visuté záhrady, Rodoský kolos, Alexandrijský maják a Mauzóleum v Halikarnasse. Ako však tento zoznam vznikol a kto rozhodol práve o týchto pamiatkach? Zoznam má na svedomí Filón Bytantský a jeho výber bol založený na niekoľkoročnom skúmaní historických pamiatok. Rozhodol sa vybrať práve tieto pamiatky, lebo z jeho pohľadu sa jedná o pamiatky, ktoré predbehli svoju dobu. 

1. Egyptské pyramídy 

Egyptské pyramídy sú monumentálne stavby, ktoré sa nachádzajú v Gíze. Boli postavené v starovekom Egypte a začiatok ich výstavby sa datuje na rok 2 550 p.n.l. Pyramídy plnia niekoľko úloh, pričom primárnou z nich bola, že slúžili ako hrobky pre faraónov. Vďaka svojmu nezvyčajnému tvaru mali pyramídy slúžiť na transformáciu faraóna do vyššieho sveta. Uchovanie jeho pozostatkov zas symbolizovalo večnú prítomnosť. 

Egyptské pyramídy ročne navštívi desiatky tisíc turistov a obdivujú ich kultúru a históriu. Egyptské pyramídy sú dokonca jediným divom sveta, ktorý odolal zubu času. To svedčí aj o architektonickej dokonalosti tejto stavby. Jednotlivé časti stavby sa prispôsobili tak, aby do seba dokonale pasovali a vytvárali stabilný celok. Existuje veľa teórií o tom, ako boli tieto veľkolepé stavby vlastne postavené. Jedna z nich hovorí o využití otrokov, iná zas tvrdí, že pyramídy postavili obyčajní egyptskí občania. Väčšina teoretikov sa však pripája k druhej z týchto teórií.

Pyramídy boli postavené za pomerne krátky čas, celá ich výstavba trvala približne 20 rokov. Tento údaj pôsobí voči dnešným stavbám a technologickým pokrokom úplne nereálne, ale napriek tomu je vraj pravdivý. Pyramídy boli pre Egypťanov významným miestom z hľadiska kultúry aj náboženstva. V ich vnútri je ukrytých niekoľko tajných chodieb, ktoré nám odhaľujú dokonalosť tejto starovekej civilizácie. Veľkú časť tajomstiev týchto pyramíd však ešte stále nepoznáme, keďže neboli kompletne preskúmané. 

Ako sa sem dostať: 

Egyptské pyramídy sa nachádzajú hneď vedľa mestečka s názvom Gíza. Mnoho turistov je tak prekvapených, že tajomné pyramídy vôbec nie sú ukryté v rozsiahlej púšti, ako predpokladali. Dostanete sa sem pomerne ľahko, a to vďaka zájazdom organizovanými cestovkami. Egyptské pyramídy tak môžete objavovať aj počas vašej dovolenky v rezorte. Stačí osloviť delegáta a ten vám sprostredkuje tento výlet za históriou egyptskej civilizácie. Pri príchode k pyramídam už len stačí zaplatiť vstupné. Niektoré pyramídy sa od tých hlavných nachádzajú aj niekoľko kilometrov, preto je najlepšie cestovať cez spoločnosť, ktorá vám zabezpečí aj presun medzi nimi. 

>>> Zaujíma vás viac o dovolenke v Egypte? V tomto článku si môžete prečítať kompletný zoznam dôležitých informácií.

2. Diova socha v Olympii 

Druhou významnou stavbou, ktorá sa zapísala do dejín ako div sveta, je Diova socha. Nachádzala sa v Diovom chráme v gréckej Olympii. Datuje sa, že bola postavená v roku 466 p.n.l. a jej autorom bol najslávnejší starogrécky sochár Feidias. Svojím výzorom sa táto socha úplne líšila od ostatných, ktoré v tej dobe existovali. Môžeme tvrdiť, že táto socha dokonale odzrkadľuje život a kultúru starovekého Grécka. To, že išlo o mimoriadne vyspelú civilizáciu, môžeme vidieť aj na mnohých iných gréckych stavbách, ako je napríklad Akropola. Podobne je to aj v prípade veľkolepej sochy Dia, ktorá dosahovala výšku 13 metrov. Stavitelia použili na jej výstavbu viacero rôznych materiálov okrem dreva, ako napríklad slonovinu, ktorá tvorila povrch sochy a pripomínala vzhľad ľudskej kože. Odev bol zase vyrobený zo zlata a jeho oči zdobili drahokamy. 

Táto socha fungovala ako náboženská svätyňa. Občania sa k nej modlili a verili, že je skutočným symbolom boha Dia. Socha symbolizovala božskú moc a nadvládu bohov nad ľuďmi. Bola symbolom gréckej mytológie, histórie, ale aj kultúry. V dnešnej dobe však sochu už nemôžeme vidieť. Posledné informácie o jej existencii sú z roku 394. Do dnešného sa nezistilo aký bol skutočný osud tejto veľkolepej sochy.  

3. Artemidin chrám v Efeze 

Artemidin chrám sa nachádza v dnešnom Turecku, konkrétne v meste Selçuk. Zaraďuje sa medzi jeden z najväčších a najvýznamnejších chrámov starovekého sveta. Podobne, ako v prípade Diovej sochy, sa však nepodarilo zachovať jeho veľkoleposť až do dnešného dňa. Chrám bol postavený pre grécku bohyňu Artemidu, ktorá bola považovaná za bohyňu lovu. Predpokladá sa, že výstavba tohto monumentu začala v roku 550 p.n.l. Podľa historikov chrám dosahoval dĺžku 112 metrov a šírku 52 metrov. Ide o významný architektonický úkaz, ktorý nám pomáha lepšie pochopiť históriu a civilizáciu tej doby. Chrám sa charakterizuje veľkolepým zdobením, v ktorom sa nachádzalo niekoľko umeleckých diel. Dominantou chrámu bola socha samotnej Artemid, ktorá dotvárala majestátnosť tejto stavby. 

Bohužiaľ, už po niekoľkých desaťročiach od jeho výstavby bol zničený Herostratom. Domáci sa ho pokúsili opätovne vybudovať, no opakoval sa podobný scenár ako v prvom prípade, a chrám tentoraz zbúrali Gótovia. V dnešnej dobe na tomto mieste nájdeme iba jeho ruiny. 

4. Semiramidine visuté záhrady 

Bájne Semiramidine visuté záhrady dlho slúžili ako predmet špekulácií. Historici sa mali problém zhodnúť, kde sa nachádzali, a našli sa aj takí, ktorí úplne pochybovali o ich existencii. Dôvod bol ten, že do dnešného dňa nemáme žiadne podložené dôkazy o tom, že tieto monumentálne záhrady niekedy naozaj existovali. Podľa bájí sa vybudovali pre kráľovnú Semiramidu. Teoretici však tvrdia, že skutočným dôvodom výstavby tejto stavby bola náklonnosť kráľa Nebukadnezara k svojej manželke Amytis. 

Hlavnú časť stavby tvorili honosné záhrady. Okrem toho sa tu nachádzala aj bájna babylonská veža a historické hradby. Na základe zachovanej literatúry z Babylonu dokážeme dokonale opísať vzhľad týchto veľkolepých záhrad. Jednotlivé časti záhrad svojim výzorom pripomínali terasovitú stavbu, pričom každá terasa sa prevyšovala nad tou predchádzajúcou. Záhrady mali vďaka systému zavlažovania stále výživnú pôdu, vďaka čomu sa počas celého roka podarilo zachovať stromy aj kvety v dokonalej kráse. 

5. Rodoský kolos 

Rodoský kolos, ktorý sa stal ďalším divom sveta, postavili približne okolo roku 300 p.n.l. Jedná sa o sochu boha slnka Helia nachádzajúcu sa na gréckom ostrove Rhodos. Socha sa stala počas stovák rokov predmetom mnohých príbehov a bájí. Práve podľa nich poznáme aj bájny výzor tejto sochy, ktorý opisuje sochu muža, ktorý má rozkročené nohy. Jedna jeho noha sa dotýkala jednej časti cesty a druhá druhej. Socha muža teda pripomínala akúsi sochu spájajúcu dve strany mesta alebo most. Vďaka jeho vysokým nohám pod ním dokonca mohli prechádzať aj lode. 

Túto teóriu však nepodporovalo veľa vedcov, ktorí opisovali, že to architektonicky nebolo možné. Podľa nich sa jednalo len o obyčajnú vysokú sochu, ktorá stála len na jednej strane. Socha bola postavená z bronzu a týčila sa nad malebným mestom, čím vzbudzovala dojem majestátnosti. V priebehu nasledujúcich stovák rokov sa však socha zničila a nezachovali sa z nej žiadne pozostatky. Rodoský kolos je považovaný za jeden zo siedmich divov sveta a zároveň za jeden z najväčších technických a umeleckých úspechov staroveku. 

6. Alexandrijský maják 

Alexandrijský maják bol považovaný za najvýznamnejší maják staroveku a právom si našiel svoje miesto aj medzi divmi sveta. Bol postavený v 3. storočí p.n.l. na ostrove Faros v ústí zálivu Alexandrijského prístavu. Vďaka svojej odolnosti a dokonalej architektúre jeho staviteľa tento maják vydržal takmer tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení. Jeho hlavnou funkciou bolo slúžiť ako navigačný bod pre námornú dopravu. Predpokladaná výška tohto majáku sa odhaduje na 100 metrov. V čase svojej najväčšej slávy sa tento bronzový maják stal neoddeliteľnou súčasťou Alexandrie. Podľa mnohých spisov bol tento majestátny maják viditeľný až zo vzdialenosti 60 kilometrov. V priebehu storočí sa stavba zničila a jej pozostatky poslúžili na výstavbu okolitých budov. 

7. Mauzóleum v Halikarnasse 

Posledným divom sveta je Mauzóleum v Halikarnasse (dnešné Turecko). Považuje sa za jeden z najvýznamnejších diel antického staviteľstva a umenia. Zároveň sa radí medzi divy sveta, ktoré vydržali stáť najdlhšie. Mauzóleum prežilo zemetrasenie a rôzne prírodné zásahy počas 16-tich storočí. Jeho výstavba sa započala v roku 353 p.n.l. a trvala 10 rokov. Výsledkom bola majestátna stavba určená pre pozostatky Mausóla a Artemízie. Svojim vzhľadom pripomínala vysoký mramorový stĺp, ktorý bol zdobený rôznymi sochami a reliéfmi. Po rozpade tejto významnej stavby sa archeológovia pustili do skúmania jednotlivých častí mauzólea a s údivom sledovali dokonalosť tejto stavby. V blízkosti mauzólea nájdeme aj pomerne zachované staroveké divadlo, ktoré sa počas vašej návštevy určite oplatí navštíviť.

Záver 

V článku sme si predstavili 7 starovekých divov sveta, ktoré svojou architektonickou dokonalosťou navždy ovplyvnili históriu ľudstva. Napriek tomu, že sa väčšine z nich nepodarilo do dnešného dňa zachovať, tak počas storočí plnili dôležité úlohy. Pre mnohých historikov je až do dnešného dňa nepochopiteľné, ako ľudia v minulosti dokázali vybudovať takéto nádherné a stabilné stavby.