Bosna a Hercegovina sa označuje za jednu z najunikátnejších a najpestrejších častí celej Európy. Návštevníci tejto krajiny sa totiž v priebehu niekoľkých dní zoznámia s každým historickým obdobím, kuchyňou, ktorá pošteklí všetky chuťové poháriky, jedinečnou architektúrou, no aj dychberúcou prírodou.
Až do roku 1995 bola táto krajina rozdelená na tri časti. Konkrétne išlo o Federáciu Bosna a Hercegovina, distrikt Brčko a Republiku Srbskú. Dnes, počas jej návštevy, však spoznáte iba Bosnu a Hercegovinu.
Krajina leží na západe Balkánskeho polostrova a je akýmsi rozdeľovačom Chorvátska od Dubrovníka. V dôsledku toho má Bosna a Hercegovina minimálny prístup k moru, pričom ide len o niekoľko kilometrov.
Spoznajte krajinu, v ktorej, aj keď sa nezastavíte pri mori, nebudete to ľutovať. Zoznámte sa, toto je Bosna a Hercegovina.
Od roku 1878 Bosna a Hercegovina bola spravovaná Rakúsko-Uhorskom. Situácia sa však v roku 1908, kedy ním bola anektovaná, zmenila. Práve túto krajinu si môžete pamätať zo školských lavíc, keďže v roku 1914 tu došlo k atentátu na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este.
Po tom, čo sa krajina odpojila od Rakúska-Uhorska, nezískala nezávislosť. Pripojila sa totiž ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa od roku 1929 volalo Juhoslávia.
Nezávislosť Bosna a Hercegovina vyhlásila až v roku 1992. V tomto roku tak urobilo aj Chorvátsko, Severné Macedónsko a Slovinsko. Práve vyhlásenie nezávislosti do krajiny privolalo konflikt – občiansku vojnu medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou.
Táto vojna trvala až do roku 1995 a počas nej bola zničená ikona krajiny – most v Mostare. K jeho obnove došlo až v roku 2004 a išlo o znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie. Starý most je symbolom tohto mesta a je známy aj tým, že z jeho 20 metrov vysokej konštrukcie skáču ľudia do rieky Neretva. Ide o dávnu zvyklosť.
Jednou z najväčších zaujímavosti, ktoré sa spájajú s touto krajinou, je fakt, že je domov až trom národnostiam. Zhruba 50 % tvoria Bosniaci, 30 % Bosniacki Srbi a 15 % Bosniaci Chorváti. Z toho vzniká aj mix náboženstiev. V prípade Bosniakov ide spravidla o sunnitských moslimov. Chorváti sú zas katolíci a Srbi pravoslávni kresťania. Za zmienku stojí aj mix jazykov, ktorými sa tu hovorí. Konkrétne ide o bosniacky jazyk, srbský a chorvátsky. Tieto jazyky sú však súčasťou južnej vetvy južanských jazykov a sú si vzájomne veľmi podobné.
Pri návšteve hlavného mesta Bosny a Hercegoviny – Sarajeva, by ste mali brať do úvahy to, že sa nazýva aj Jeruzalemom Balkánu. Nájdete tu totiž blízko seba synagógu, pravoslávny kostol, katolícky kostol, no aj mešitu.
Populácia: 3,5 milióna
Rozloha: 51 129 km²
Jazyk: Bosniačtina, Chorvátčina, Srbčina
Mena: Bosniansko-hercegovinská konvertibilná marka (1 BAM = 0.511292 EUR)
Hlavné mesto: Sarajevo (populácia: 275-tisíc)
Medzinárodný telefónny kód: +387 33
Vstup do krajiny/víza: Voľný s európskym občianskym preukazom alebo pasom.
Priemerná teplota: 18 °C
Vzhľadom na to, že takmer celá Bosna a Hercegovina je vnútrozemská, odvíja sa od toho aj miestna klíma.
Počas jari sa stretnete s upršaným počasím, no dobrou správou je, že teploty stúpajú smerom nahor. Nie sú však až také vysoké, aby ste si do kufra mohli zbaliť letné šaty a kraťasy. V tomto období je tu príjemných 15 až 18 stupňov Celzia.
Je úplné jasné, prečo sa počas leta v krajine nachádza najviac turistov. Teploty tu totiž dosahujú zhruba 25 až 28 stupňov Celzia. V niektorých mestách sú však teploty ešte vyššie. Zažijete ich, ak navštívite napríklad Mostar.
Počas jesene sú teploty v krajine stále príjemné, pričom v niektorých oblastiach dosahujú v septembri aj 24 stupňov Celzia. Čím je však rok bližšie ku koncu, tým sú aj teploty nižšie. V novembri už dosahujú nižšie úrovne.
Počas zimy si do kufra dajte teplé oblečenie. Teploty 5 až 6 stupňov Celzia vám budú pripomínať zimu v niektorých kútoch Slovenska. Počítať by ste však mali aj so snehom, no výnimkou nie sú ani teploty nižšie ako nula stupňov Celzia.
Za najväčší klenot tejto krajiny možno označiť vodopády Kravica. Ide o prírodný skvost, ktorý ponúka 100 metrov široké a 28 metrov vysoké vodopády, no aj jazierko, v ktorom sa môžete na vlastné riziko okúpať. Hoci je voda v tomto jazierku trochu chladnejšia, počas horúcich dní ju určite oceníte.
Niekoľko desiatok kilometrov od Mostaru sa nachádza historická pevnosť Počitelj. Týči sa nad riekou Neretva a pochádza zo 14. storočia. Dobrou správou je, že pevnosť môžete navštíviť úplne zadarmo.
Ako sme už spomenuli vyššie, napriek tomu, že Bosna a Hercegovina je takmer celá vnútrozemská, má minimálny prístup k moru. Tu nájdete prístavné mesto Neum, ktoré síce nedisponuje mnohými pamiatkami ako zvyšok krajiny, no užijete si tu príjemné Jadranské more, prímorské slnko, no najmä dovolenku pri mori podstatne lacnejšiu ako v susednom Chorvátsku.
Vzhľadom na veľkosť Balkánu možno tamojšiu kuchyňu označiť za veľmi rozmanitú. Nájdete v nej dokonca vplyvy talianskej, tureckej, maďarskej a rakúskej kuchyne.
Čo sa týka bosniackej kuchyne, jej základom je mäso, ktoré sa nachádza v drvivej väčšine jedál. Ide najmä o hovädzie a jahňacie mäso, no ani iné druhy tu tiež nie sú niečím výnimočným. Táto kuchyňa využíva minimálne množstvo omáčok, navrch majú prírodné šťavy z mäsa alebo zeleniny.
Ak sa do Bosny a Hercegoviny vyberiete, tieto jedlá by mali byť vo vašom zozname ‘Čo ochutnať.‘
Bosna a Hercegovina je krajina, ktorá má čo ponúknuť každému. Je úplne jedno, či ste milovníkom histórie, dobrého jedla alebo architektúry. Vyrazte do tejto krajiny – dobrou správou je, že cesta zo Slovenska autom tu netrvá vôbec dlho.
Spoznajte miesta, ktoré sú prepletené históriou, ochutnajte miestne jedlá a užite si dovolenku, na ktorú budete spomínať ešte veľmi dlho.