Antalya v sebe snúbi bohatú históriu, prírodné krásy, nákupné možnosti i oddych na pláži. Piate najnavštevovanejšie mesto v Turecku ležiace na pobreží Stredozemného mora je centrom turizmu. Láka na príjemnú atmosféru, skvelú kuchyňu a priateľskú pohostinnosť miestnych obyvateľov.
Antalya má naozaj bohatú históriu. Ešte v časoch antických civilizácií sa tu usadili prví obyvatelia. Antalya je tak plná pamiatok a zvyškov starovekého osídlenia, ktoré svedčia o jej bohatej minulosti. Mestské múry zachytávajúce zub času, impozantné rímske divadlá i starobylé mešity dodávajú Antalyi jedinečné čaro.
Antalya však okrem histórie ponúka aj oddych, hoci by to na prvý pohľad málokto povedal. Pieskové pláže a čisté more vyhľadávajú najmä milovníci dovoleniek. Turisti sa naopak radšej popozerajú po okolí a objavujú čaro pohoria Taurus. Shopoholici sa nadchnú nákupnými centrami i živými trhmi s typickým zjednávaním a labužníci si zas na svoje prídu v miestnych reštauráciách a krčmičkách, kde splnia všetky priania svojim chuťovým bunkám.
Antalya má čo ponúknuť každému cestovateľovi, ktorý túži po objavovaní, dobrodružstve i oddychu.
Svoju históriu začala Antalya písať ešte v roku 150 pred Kristom, kedy mesto pergamský kráľ Attalos II. založil ako základňu pre svoje námorníctvo. Stal sa z neho dôležitý bod Pergamskej ríše, ktorá sa po smrti panovníka závetom dostala do rúk Rimanom. Keď mesto navštívil rímsky cisár, prešiel popod víťazný oblúk (dnes známy ako Hadriánova brána). A dodnes sa zachovali pozostatky dokazujúce veľkosť vtedajšieho mesta.
Prechádzka po pobreží ústi do prístavu, ktorý existuje od 2. storočia pred naším letopočtom. Počas stredoveku bola Antalya dôležitá pre Byzantincov. Z prístavu sa naloďovali armády plaviace sa na krížové výpravy. Mesto dobyli v roku 1391 Osmani a v roku 1423 ho sultán Murad II. začlenil do Osmanskej ríše.
Attalia bola multikultúrna, čo dokazuje aj prvý údaj o obyvateľstve. Ten zanechal arabský cestovateľ Ibn Battuta, ktorý píše, že moslimovia obývajú stred mesta, no Gréci, Európania i Židia majú svoju izolovanú štvrť. Po prvej svetovej vojne pripadla Antalya Taliansku, kým si ju v roku 1921 vydobyla naspäť turecká armáda.
Mustafa, také meno dostal od rodičov. Na konci 19. storočia, kedy sa tento významný muž narodil, mali obyvatelia len jedno meno. Mustafovi v škole išla matematika, a preto mu prischla prezývka Kemal, čo znamená perfektný. Keď si podmanil Turecko, nariadil obyvateľom, aby si taktiež zvolili priezviská. On sám prijal meno Mustafa Kemal Atatürk, čiže otec Turkov.
V očiach obyvateľov je ním dodnes. Mustafu Kemala Atatürka vnímajú ako otca národa. Vážia si ho natoľko, že za krivé slovo na jeho adresu, hrozí pokuta. Jeho telo sa nachádza v mauzóleu, no jeho tvár je zobrazená na bankovkách, v takmer každom meste stojí jeho socha a jeho meno nesú ulice či dokonca celé mesto. Po ňom sa tiež volá letisko i priehrada.
Niektorí ho považujú za najväčšieho revolucionára moslimského sveta v 20. storočí. Oddelil štát od náboženstva a zrušil kalifát. Krajinu zmodernizoval. Zmenil Turecko na obraz, ktorý poznáme dnes. Ženy nesmeli nosiť tradičné pokrývky hlavy a mužom boli zakázané turbany či fezy.
Mustafa Kemal dosiahol svoj politický vrchol 29. októbra 1923, kedy vyhlásil Tureckú republiku. Do minulosti upadol sultanát a začalo sa obdobie reforiem. Bol to on, kto v Turecku zaviedol latinku či prikázal úradníkom obliekať sa do oblekov. Taktiež nariadil používanie európskeho kalendára a zakázal polygamiu. Vďaka nemu sa zlepšilo postavenie žien v krajine. Alkohol už nebol zakázaný a z rádií znela európska hudba. Zásluhy mu patria i za školstvo. Zaviedol totiž povinnú dochádzku pre dievčatá aj chlapcov. Ženy časom získali volebné právo. Najskôr na komunálnej úrovni, neskôr plné politické právo. Mustafa tiež zreformoval súdnictvo a zrušil náboženské zákony. V krajine presadzoval laicizmus a dodnes je sledovaný vplyv náboženstva. Armáda má v krajine tiež silný hlas.
Hoci sa zasadzoval za práva žien, doma mal Atatürk hárem. S oficiálnou manželkou sa rozviedol, pretože mu neporodila potomka a mala značné výhrady voči jeho ostatným ženám, ktoré odmietla rešpektovať. Hlavná konkubína v jeho háreme si vraj vzala život po tom, čo ju odvrhol. Pravda je však opradená rúškom tajomstva, pretože Ankara prísne stráži jeho povesť, aby naňho nikto nemohol vrhať zlé svetlo. Obyvatelia majú Atatürka vnímať len ako dobrého a vodcu národa.
Mustafa veľa fajčil a holdoval alkoholu. A rád nosil cylidre. No málo spával. Alhokol sa mu stal osudným, zomrel na cirhózu pečene v ukrutných bolestiach. Podľa islamistov bolo nebo v deň jeho pohrebu nezvyčajne tmavé. Nastala búrka a zem sa zatvorila. Nemohli ho pochovať, preto jeho telo uložili na katafalk. V roku 1953 bolo v Ankare na jeho počesť postavené mauzóleum. A každý rok 10. novembra presne o 9:05, v hodine jeho smrti, sa život v krajine na moment zastaví, aby si ho obyvatelia pripomenuli a vyriekli jeho pamätné slová: Ne mutlu Türk’üm diyene (Je šťastný ten, kto je Turkom).
Populácia: 2,426 milióna
Rozloha: 1,417 km²
Jazyk: Turečtina
Mena: Turecká líra (1 TRY = 0.03 EUR)
Medzinárodný telefónny kód: +90
Priemerná teplota:
Keďže je Antalya mesto, tak sa dá navštíviť celoročne. Avšak ideálny čas na návštevu je od apríla do októbra. Počasie je teplé a slnečné. Od jari do jesene to v meste žije, konajú sa rôzne festivaly a podujatia, vďaka ktorým je v uličkách rušno a veselo.
Jar v Antalyi je obdobím mierneho počasia. Teploty sa postupne zvyšujú z mierne chladných dní na príjemné a teplé. V tomto období je príroda najkrajšia, kvety začínajú kvitnúť a krajina sa prebúdza. Je to ideálny čas na turistiku a prechádzky v prírode.
Leto je najhorúcejším a veľmi suchým obdobím. Teploty sa pohybujú okolo 30 až 40 °C (najmä pocitovo). Letné mesiace patria k najrušnejším turistickým obdobiam, keďže mnohí prichádzajú oddychovať, nakupovať alebo sa prechádzať uličkami mesta.
Na jeseň teploty začnú pomaličky klesať a vonku je o čosi chladnejšie ako v lete. More je však stále vyhriate a pláže sú prázdnejšie. Jesenné obdobie býva ideálne na návštevu mesta, v ktorom chcete aj niečo vidieť a zažiť. Počasie je stále teplé a príjemné.
Zima v Antalyi je mierna a vlhká. Teploty klesajú na mierne až chladné úrovne, ale zriedkakedy klesajú pod bod mrazu. Hoci je vonku zima, väčšinu dní svieti slnko, čo priam láka na prechádzky po meste a objavovanie histórie a kultúry.
Mesto v meste pripomínajúce labyrint uličiek. Kaleiçi je historická štvrť nachádzajúca sa v centre Antalye. Považuje sa za srdce mesta a návštevníkov si podmaní svojimi úzkymi uličkami, historickými budovami a opevneniami. Slovo Kaleiçi znamená „vnútri Kale“, pričom kale je v turečtine hrad alebo pevnosť.
Kaleiçi obklopujú hradby, ktoré v minulosti slúžili na ochranu mesta pred nájazdmi. Dodnes sa viaceré zachovali a tvoria charakteristickú časť Starého mesta. Štvrť tvoria úzke, kľukaté uličky, ktoré lemujú historické domy z 18. a 19. storočia, obchody a reštaurácie. Hlavné námestie má hradnú bránu a hodiny na vysokej kamennej veži. Mešitu z 18. storočia (Tekeli Mehmet Paşa Mosque) sa oplatí navštíviť hlavne kvôli ohromujúcim dlaždiciam, ktoré sa nachádzajú vo vnútri.
V Starom meste sa nachádza viacero historických pamiatok, ako minarety mešít, byzantské a rímske stavby a kúpeľné domy. Medzi najznámejšie pamiatky patrí Hadriánova brána, rímska veža Hıdırlık, ktorá je jednou z najstarších stavieb v Antalyi, a Yivli Minare, historická mešita so zvláštnym stĺpikom.
Kaleiçi má jedinečnú atmosféru, ktorá láka návštevníkov svojou starobylou atmosférou a kultúrnym bohatstvom. Návštevníci si môžu vychutnať autentickú tureckú kuchyňu v tradičných reštauráciách a odniesť si suvenír z miestnych obchodíkov.
Jedna z najvýznamnejších historických pamiatok v Antalyi. Impozantná stavba, prezývaná aj Üçkapılar, čo znamená tri brány, ktorá sa nachádza v centre mesta, má svoj historický a kultúrny význam.
V roku 130 za vlády rímskeho cisára Hadriána uzrela svetlo sveta Hadriánova brána. Bola súčasťou obranných múrov mesta a slúžila ako vstupná brána do Antalye. Stavbu brány zasvätili Hadriánovi, čo je zrejmé z nápisov a reliéfov na nej.
Postavená bola v rímskom korinstskom štýle a je zhotovená z mramoru. Zdobia ju detailné reliéfy a ornamentálne prvky. Brána má tri oblúky. Stredný z nich slúžil ako prechod pre dopravné prostriedky a dva menšie využívali chodci.
Hadriánova brána bola symbolom moci a autority Rímskej ríše. Predstavovala vstup do mesta a zdôrazňovala význam Antalye ako dôležitého obchodného a kultúrneho centra v rímskej provincii. Dodnes je symbolom historického dedičstva.
Svedkyňou histórie a architektúry Antalye je práve Hadriánova brána. Jej impozantná prítomnosť v centre mesta priťahuje návštevníkov z celého sveta, aby obdivovali jej krásu a pochopili jej historický význam.
Pláže Konyaalti a Lara sú najpopulárnejšie pláže v Antalyi. Svojou krásou a čistým morom lákajú dovolenkárov z celého sveta.
Západne od centra mesta sa nachádza pláž Konyaalti. Obľubujú ju domáci i turisti. Ponúka nielen pieskovú pláž a čisté more, ale aj športové vyžitie v podobe potápania, jachtingu či windsurfingu.
Na opačnej, východnej strane, sa zas nachádza pláž Lara, jedna z najkrajších v Antalyi. Známa je pre svoj žltý, jemný piesok a azúrové more. Stojí tu viacero luxusných rezortov a hotelov. K pláži neodmysliteľne patria aj bary, reštaurácie a obchody, kde sa dá oddychovať a vychutnávať si miestnu atmosféru.
Termessos je nielen jeden z troch národných parkov v rekreačnej oblasti regiónu, ale aj úchvatné archeologické nálezisko. Uprostred chránenej prírodnej rezervácie plnej skál, bohatej zelene, vzácnych rastlín a rôznych živočíchov sa ukrýva monumentálny historický skvost, ktorý si pamätá staré časy. Termessos tvoria rozvaliny starobylého kamenného mesta, ktoré sa nachádzajú asi 30 kilometrov severozápadne od Antalye v pohorí Taurus.
Ruiny mesta ležia vo výške asi tisíc metrov nad morom. Vedie k nim cesta strmým kopcom lemovaná kermi a hustým porastom. Termessos založili Pisidčania, bojovný horský kmeň anatolského pôvodu. A práve prírodné a geografické podmienky, ale aj húževnatosť tamojších obyvateľov pripravených na vrchole hory zhadzovať dole kamene na prípadných votrelcov, boli zrejme dôvodom, prečo sa slávnemu Alexandrovi Veľkému nepodarilo pri nájazdoch toto jedinečné územie dobyť. Termessos je tak jedným z veľmi mála miest, ktoré si nepodmanil. A odvtedy sa traduje, že mesto odolalo útoku najväčšieho bojovníka starovekých dejín.
Antický Termessos, v preklade „mesto v oblakoch“, je tajuplný, plný otáznikov a záhad. Do minulosti zavedie návštevníkov prechádzka antickým amfiteátrom, odkiaľ sa naskytá úžasný výhľad do šíreho kraja. Svoje čaro majú mohutné kamenné hradby zosilnené baštami, zachovaný zostal sčasti aj gymnasion stojaci bok po boku s kúpeľným komplexom a tiež chrám zasvätený Artemide.
Najtajomnejšou časťou je nekropola, mesto mŕtvych, nachádzajúca sa tesne pod vrcholom. Stovky zdobených kamenných sarkofágov tu leží jeden cez druhý a zo všetkých je úplne či čiastočne strhnuté veko. Údajne boli všetky už dávno vylúpené, ale kto vie. Veľa honosných hrobov je tiež vytesaných v okolitých skalách.
Termessos je fascinujúce archeologické miesto a prírodný zázrak, ktorý priláka milovníkov histórie, dobrodruhov a prírodovcov z celého sveta.
Düdenovské vodopády sú jedným z najkrajších prírodných divov v okolí Antalye. Známe sú svojou nádhernou scenériou a majestátnou silou vody, ktorá padá z útesov mora.
Vodopády sa delia na dve časti – Horné (Yukarı Düden) a Dolné (Aşağı Düden). Horné sa nachádzajú asi 15 kilometrov severovýchodne od centra Antalye. Patria medzi obľúbené miesta, ktoré turisti radi vyhľadávajú. Dolné vodopády sú bližšie k centru mesta. Majú skvelú polohu, pretože voda padá priamo do mora, čo vytvára nádhernú scenériu.
Düdenovské vodopády sú symbolom prírodnej krásy, a preto ich pri návšteve Antalye jednoducho treba vidieť na vlastné oči.
Turecká kuchyňa sa vyznačuje rôznymi chuťami a vôňami. Tie uspokoja všetkých milovníkov mäsa, rýb aj sladkostí. K tomu sa pridávajú tiež nápoje, ktoré dokresľujú celkový gurmánsky zážitok. Niektoré z typických pokrmov a nápojov ponúka aj Antalya:
Špízy a kebaby: Tieto pokrmy sú základom tureckej kuchyne. Jemné a šťavnaté kúsky mäsa a zeleniny na špízoch sa zvyčajne servírujú s čerstvým chlebom a rôznymi omáčkami.
Lahmacun: Tenká placka s pikantnou mäsovo-zeleninovou zmesou, pečená v peci. Tento obľúbený rýchly pokrm sa často podáva s citrónom a zeleninovým šalátom.
Pide: Turecká verzia pizze, ktorá sa plní rôznymi druhmi mäsa, zeleniny a syrov.
Balik Ekmek (rybí sendvič): Obľúbený pokrm v prístavných mestách obsahuje grilovanú rybu (často sardinky) v čerstvom chlebe s paradajkami, cibuľou a bylinkami.
Börek: Vrstvený koláč z tenkého cesta, plnený rôznymi náplňami. Börek býva buď sladký, alebo slaný.
Simit: Okrúhle pečivo so sezamovým povrchom, ktoré sa často predáva na pláži alebo v pouličných stánkoch.
Lokum: Mäkké želé cukríky. Často bývajú ochutené ovocnými alebo kvetinovými arómami a posypané práškovým cukrom.
Baklava: Tradičný turecký dezert, veľmi, veľmi sladký a vrstvený, plný orechov a medu.
Revani: Dezert z pšeničnej múky, cukru, oleja a semoliny, ktorý sa navlhčí v sladkom sirupe alebo mede. Máva orieškovú chuť.
Sütlaç (ryžový puding): Krémová a sladká pochúťka z ryže, mlieka, cukru a škrobu, často podávaná studená.
Çay (turecký čaj): Populárny spoločenský nápoj, ktorý sa pije po celom Turecku.
Turecká káva (Türk Kahvesi): Hustá a silná káva, varená v malých kanviciach, tradične podávaná bez mlieka v malých šálkach.
Raki: Tradičný turecký alkoholický nápoj z hrozna. Tento anízový nápoj, ktorý sa zvyčajne podáva ako aperitív, býva miešaný aj so studenou vodou.
Čarovná Antalya – miesto, kde sa východ stretáva so západom. Minulosť sa mieša s prítomnosťou a príroda sa stáva živým umeleckým dielom. Každé zákutie mesta skrýva tajomstvo či zázrak, čakajúci na objaviteľa, aby ho odhalil. Ak chcete srdce plné spomienok, dojmov a príbehov, zavítajte do Antalye.