Kleopatrina pláž, Alanya Kalesi, jaskyňa Damlataş, Kızıl Kule, to je len pár pokladov Alanye. Malá, no ohromujúco bohatá destinácia láka svojou rozmanitosťou a históriou, no jedným dychom mení všetky dovolenkové sny na skutočnosť.
S bohatou históriou, ktorá siaha až do dávnych čias, Alanya oplýva nespočetnými pamiatkami a kultúrnymi pokladmi. Zo svahov kopcov sa pozerá hrad. Majestátna pevnosť sa týči nad mestom ako strážca minulosti. Prechádzať sa uličkami, z ktorých dýcha história, je ako návrat v čase. Razom sa ocitnete v nádhernej stredovekej epoche.
Ale, Alanya nie je len o histórii. Jej pláže lákajú návštevníkov z celého sveta. Po celodennom opaľovaní sa je priam povinnosťou vyraziť večer do zábavného srdca mesta – prístavu. Hudba sa šíri z každého kúta. Populárne diskotéky sa pretekajú s krčmami so živou muzikou. Reštaurácie a bary zas lákajú na miestnu kuchyňu a drinky od výmyslu sveta.
V Turecku, a teda ani v Alanyi, nemôže chýbať tradičný bazár. Ide o miestnu atrakciu, ku ktorej neodmysliteľne patrí zjednávanie. A naozaj ide o typickú tureckú tradíciu. Ak nechcete miestnych uraziť, treba zjednávať, patrí to totiž do ich zvykov. Najznámejším trhom v Alanyi je Cuma Pazari, ktorý sa koná vždy v piatok.
Alanya v sebe skrýva všetko, čo má ideálna dovolenka mať. Krásne pláže, tyrkysové more, trocha histórie, kúsok modernosti, miestne tradície i chutnú kuchyňu, to všetko ponúka v jednom momente na jednom mieste.
Najstaršie stopy ľudského osídlenia Alanye a jej okolia sú staré 20 000 rokov. Ako sa vtedy mesto volalo, nie je známe, no v období antiky bolo známe ako Coracesium. Tvorilo hranicu medzi Pamfýliou a Kilikiou. Herodotos tvrdil, že mesto založili Achajovia, vracajúci sa z víťaznej trójskej vojny.
Prvá historická zmienka o Coracesiu pochádza zo 4. storočia pred Kristom z pera geografa Skylaksa. Vtedy bolo mesto súčasťou Perzskej ríše a vyrástlo na najväčšiu antickú základňu pirátov. Hoci Coracesium v roku 139 pred Kristom dobyl Antiochus, piráti zostali až do roku 65 pred Kristom. Vtedy sa mesto dostalo do područia rímskych vojsk pod vedením Pompeia Veľkého (Magnus). Námorníkmi prezývané Kalonoros zostalo súčasťou Rímskej ríše až do prvého rozdelenia. Mesto bolo súčasťou východnej polovice – Byzancie. V 7. storočí odolávalo nájazdom Arabov, kvôli ktorým výrazne zdokonaľovalo svoje opevnenie.
Mesto padlo v roku 1204 do područia Konštantínopolu. V Coracesiu sa moci chopil Kyr Fard, no v roku 1221 bez boja prešlo do rúk sultána Alaaddina Keykubata. Kyr Fard skončil vo vyhnanstve, no sultán sa zamiloval ako do dcéry vyhnanca, ktorú si vzal za manželku, tak aj do mesta, z ktorého urobil zimné hlavné sídlo svojej ríše a dal mu svoje meno – Alaiye. A nastala nová éra. Mesto sa rozrástlo do krásy a prežilo najkrajšie obdobie. V roku 1300 sa dostalo pod vládu Konye, ktorá ho v roku 1427 predala za 5000 zlatých Mamlúckemu egyptskému sultánovi.
Mesto späť pre Osmanskú ríšu dobyl v roku 1471 Ahmet Paša pre sultána Mehmeta. O sto rokov neskôr ho Osmani pričlenili k Cypru, potom späť pod Konyu a nakoniec skončilo pod Antalyou, pod ktorú spadá dodnes. Mesto v roku 1933 Atatürk, zakladateľ Tureckej republiky, premenoval na Alanyu.
Rodičia mu dali meno Mustafa. Na konci 19. storočia, kedy sa tento pre Turecko významný muž narodil, mali obyvatelia len mená. Mal však talent na matematiku a vďaka tomu dostal v škole prezývku Kemal, čiže perfektný. Odvtedy si hovoril Mustafa Kemal. Keď ovládol Turecko, prikázal všetkým obyvateľom, aby si vybrali po vzore Európy priezviská a on sa odvtedy volal Mustafa Kemal Atatürk, čiže otec Turkov.
A tak ho obyvatelia vnímajú dodnes. Mustafa Kemal Atatürk je pre Turkov ich otec. Za jeho urážku hrozí mastná pokuta. Jeho telo je uložené v mauzóleu, no jeho tvár vidieť na bankovkách, v takmer každom meste je jeho socha, sú po ňom pomenované ulice a dokonca jedno mesto v krajine sa volá Mustafakemal. Jeho meno nesie aj najväčšie letisko či priehrada.
Podľa niektorých bol najväčším revolucionárom moslimského sveta v 20. storočí. Od štátu oddelil náboženstvo a zrušil aj kalifát. Turecko zmodernizoval a zmenil jeho tvár na tú, ktorú poznáme ešte aj dnes. Ženám zakázal nosiť tradičné pokrývky hlavy a mužom fezy či turbany.
Mustafa Kemal triumfoval, keď 29. októbra 1923 vyhlásil Tureckú republiku. Zrušil sultanát a začal s reformami. Zaviedol latinku, prikázal štátnym úradníkom chodiť do práce v oblekoch, nariadil používanie európskeho kalendára, zakázal polygamiu a zlepšil postavenie žien. Povolil alkohol a v rádiách smela znieť európska hudba. Veľké zásluhy si pripísal aj za školstvo, zaviedol povinnú dochádzku pre chlapcov i dievčatá. Ženy časom získali volebné právo. Najskôr na komunálnej úrovni, neskôr aj plné politické právo, čiže mohli voliť a byť volené. Zreformoval i súdnictvo, zaviedol rímske právo a zrušil náboženské zákony. V krajine sa začal vyznávať laicizmus a dodnes sa v Turecku dbá na obmedzovanie vplyvu náboženstva. Silný hlas v krajine má však aj armáda.
Hoci bol reformátor a presadzoval práva a emancipáciu žien, platí staré známe, že pod lampou je najväčšia tma. Doma mal totiž Atatürk hárem. S oficiálnou manželkou sa rozviedol, pretože mu nedala potomka a nechcela rešpektovať ostatné ženy. Hlavná konkubína v jeho háreme údajne spáchala samovraždu, keď ju odvrhol. Pravdu však veľa ľudí nepozná. Ankara veľmi prísne stráži Atatürkovu povesť, aby naň nikto nič zlé nepovedal a v očiach občanov bol vnímaný len v dobrom.
O Mustafovi sa vie, že veľa pil, fajčil. Málo spával a miloval cylindre. Zomrel v ťažkých bolestiach a podľa islamistov bolo v deň jeho pohrebu nebo černejšie než čierne. Nastala búrka a zem sa zavrela, takže ho nemohli pochovať. Preto uložili jeho telo na katafalk a v roku 1953 mu v Ankare postavili nové mauzóleum. Každý rok 10. novembra presne o 9:05, v hodine jeho smrti, sa celá krajina na chvíľu zastaví, aby si ho pripomenula a zopakovala jeho pamätné slová: Ne mutlu Türk’üm diyene (Je šťastný ten, kto je Turkom).
Populácia: 400 000
Rozloha: 1,598 km²
Jazyk: Turečtina
Mena: Turecká líra (1 TRY = 0.03 EUR)
Medzinárodný telefónny kód: +90
Priemerná teplota:
Alanya je typická letná dovolenková destinácia. Keďže sa však nachádza v Ázii, leto sa začína skôr a trvá dlhšie. Prví milovníci slnka vyrážajú za oddychom už koncom mája. Počas letných mesiacov je v Alanyi veľmi teplo, na plážach sa to len hemží turistami a more je príjemne teplé. Leto pretrváva ešte aj v septembri.
V tomto období sa teploty začínajú zvyšovať a priemerne sa pohybujú od 15 °C do 25 °C. Príroda kvitne a pláže nie sú príliš preplnené, čo robí jar ideálnym obdobím na návštevu pamiatok.
Letá v Alanyi sú teplé a suché, s vysokými teplotami od 28 °C do 35 °C. Toto obdobie je najviac turisticky frekventované a pláže sú plné ľudí.
Teploty počas jesene klesajú, ale stále sú príjemné, priemerne od 25 °C do 30 °C. Turistov ubúda, čo znamená, že pláže sú menej preplnené a v meste je pomenej návštevníkov.
Zimy v Alanyi sú mierné a vlhké, s priemernými teplotami od 10 °C do 15 °C. Aj keď nie je obvyklé ležať na pláži v tomto období, môžete stále zažiť niektoré turistické atrakcie a preskúmať mesto bez davov turistov.
Jedna z najznámejších a najkrajších pláží v Alanyi. Je známa svojím jemným pieskom a tyrkysovým morom. Pre mnohých je najdokonalejšou mestskou plážou. Za chrbtom cítiť tep mesta a nad ním sa týči pohorie Taurus. Panoráma ako z pohľadnice.
Kleopatrina pláž je navyše opradená príbehmi, čo jej len pridáva na príťažlivosti. Podľa jednej z legiend mala egyptská kráľovná navštíviť Alanyu počas jej cesty s Marcom Antoniom. Pláž si vraj Kleopatra natoľko zamilovala, že si tento kúsok raja chcela užívať len s láskou svojho života. Iný príbeh zase hovorí o tom, že egyptská kráľovná darovala toto čarovné miesto Marcovi Antoniovi ako prejav jej nehynúcich citov. Kleopatra vraj nechala doviezť biely piesok priamo z egyptskej púšte, aby si muž jej života mohol vychutnávať jemnú piesočnatú pláž. Koluje aj legenda o prameni, ktorý na tomto mieste vyviera. Má mať liečivé účinky. Verí sa, že Kleopatru voda z tohto prameňa omladzovala a udržiavala jej krásu.
Nad mestom sa týči majestátny hrad. Miestna pevnosť Alanya Kalesi nesie na svojich kamenných múroch príbehy minulých čias a ešte aj dnes láka návštevníkov na svoju impozantnosť a panoramatické výhľady na Stredozemné more.
Historický symbol má hlboké korene v minulosti. V 13. storočí ho postavil sultán Alaaddin Keykubat. Kedysi slúžil ako obranná pevnosť, ktorá chránila mesto a prístav pre inváziami. Jeho architektúra svedčí o dávnych časoch, kedy sa stavali majestátne hradby, veže a brány s cieľom odolávať nepriateľským útokom. Dnes má stále síce historický význam, no je skôr turistickou atrakciou.
Na hrad sa dá dostať buď náročnejšou prechádzkou po strmých uličkách, alebo pohodlne lanovkou. Okrem pôsobivej architektúry a úchvatných výhľadov ponúka pevnosť na svojom nádvorí často aj rôzne historické festivaly, divadelné predstavenia a koncerty pod holým nebom.
Alanya Kalesi je symbolom odvahy a vytrvalosti. Hrad je pamiatka, na ktorú sa nezabúda. Očarí, podmaní a získa si naozaj každého.
Okrem tieňa sa pred slnkom dá ukryť aj v jaskyni. A Alanya ich má hneď niekoľko. Až by jeden neveril, že v tomto meste a jeho blízkom okolí je päť jaskýň, ktoré sa dajú navštíviť.
Jaskyňa Damlataş sa nachádza priamo v Alanyi, neďaleko Kleopatrinej pláže. Do povedomia sa dostala najmä pre krásu svojho prírodného bohatstva. Jaskyňou Damlataş však preteká aj voda, bohatá na minerály, ktorá spolu so stabilnou teplotou a vlhkým vzduchom, má liečivé účinky. Pomáha všetkým, ktorí trpia respiračnými a alergickými ochoreniami. Jaskyňa má tiež historický význam. V minulosti slúžila ako úkryt pre miestnych obyvateľov.
Jednou z najväčších a najkrajších jaskýň v Turecku je jaskyňa Dim, známa aj ako Dymová. Jej úchvatné stalagmity a stalaktity vytvárajú pôsobivé scenérie, ktoré pripomínajú fantastický podzemný svet. Je situovaná v malebnom prostredí hôr a zelených údolí, čo jej len pridáva na pôvabe.
Tajomná Pirátska jaskyňa sa nachádza na východnej strane hradu Kale v útese. Prístup tak nie je zrovna ľahký, no aspoň sa tam v minulosti nedostal každý. Názov získala jaskyňa podľa legendy. Mala mať tajný priechod k pevnosti Seljuk, kde piráti schovávali svoje poklady. Legenda dodnes fascinuje dobrodruhov, ktorí sa snažia nájsť skryté bohatstvo.
Zamilovaní a odvážni sa radi vyberú do jaskyne milencov. Nachádza sa tiež v blízkosti Kızıl Kule, čo je historická pevnosť v Alanyi. Jaskyňa je známa svojou romantickou atmosférou. Podľa jednej z legiend sa traduje, že páry, ktoré toto miesto navštívia, budú navždy spojené svojou láskou. Príbeh o milencoch, ktorí sa práve tu stretli a sľúbili si vzájomnú vernosť, dodáva tomuto miestu ešte romantickejšiu atmosféru.
Druhá z legiend zas hovorí o zamilovaných, ktorí sa stretli práve v jaskyni a ich láska bola natoľko silná a intenzívna, že sa stali nesmrteľnými. Príbeh tak návštevníkom rozpráva o sile toho najkrajšieho citu a tiež jeho trvalého vplyvu na ľudské bytie.
Fosforova jaskyňa sa tiež nachádza v blízkosti pevnosti a vidieť sa dá len z lode. Názov sa spája s geologickou štruktúrou. Keď svieti mesiac, voda má žiarivú modrozelenú farbu ako fosfor. Vidieť to nielen v noci, ale aj cez deň.
V srdci Alanye, v prístave, sa týči unikátna Červená veža. Postavil ju ešte v 13. storočí sultán Alaaddin Keykubat ako obrannú pevnosť a počas rokov odolala mnohým útokom i výzvam. Za jej červenú farbu môže miestna vápencová hornina. Jej poloha a tvar z nej robia impozantnú strážkyňu Alanye a pobrežia.
S Červenou vežou sa spája aj viacero legiend. Jedna hovorí o tajuplnom poklade, ktorý sa vraj skrýva niekde hlboko v komorách a čaká na zvedavého dobrodruha, ktorý by sa odvážil prekonať výzvy a nástrahy, aby ho našiel. Iná zas rozpráva o duchovi, ktorý stráži pevnosť a chráni ju pred zlými silami, čo veži dodáva rúško tajomna a mystiky.
Riečne kráľovstvo, kde splývajú prírodná krása, pokojná voda a jedinečná atmosféra do jedného dokonalého celku. Dimçay je viac ako rieka. Je to miesto, kde svoj domov našli mnohé zvieratá a vtáky. Pre dobrodruhov je Dimçay príležitosťou na adrenalínové zážitky. Rieka je tiež miestom oddychu a relaxu, kde sa priamo na vode dá vychutnať si kávu či čaj.
Turecká kuchyňa je plná chutí a vôní. Na svoje si prídu milovníci mäsa, rýb i sladkostí. A nechýbajú ani nápoje, ktorými sa chutné jedlá dobre zapíjajú. Niektoré z typických pokrmov a drinkov:
Špízy a kebaby: Sú neodmysliteľnou súčasťou tureckej kuchyne. Mäkké a šťavnaté mäsovo-zeleninové špízy sa často podávajú s čerstvým chlebom a rôznymi omáčkami.
Pide: Turecká verzia pizze, ktorá sa často plní rôznymi druhmi mäsa, zeleniny a syrov.
Lahmacun: Turecká pizza je tenká placka plnená pikantnou mäsovo-zeleninovou zmesou a pečená v peci. Je to populárny rýchly občerstvujúci pokrm, ktorý sa často podáva s citrónom a zeleninovým šalátom.
Börek: Tradičný turecký pokrm, ktorý sa teší veľkej popularite. Vrstvený koláč sa vyrába z tenkých vrstiev cesta, ktoré sa plnia rôznymi druhmi náplní a prekladajú sa do vrstiev. Börek môže byť slaný alebo sladký.
Balik Ekmek (rybí sendvič): Keďže je Alanya prístavné mesto, ryby sú tu veľmi obľúbené. Balik Ekmek je jednoduchý, ale chutný sendvič, ktorý obsahuje grilovanú rybu (často sardinky) v krajci čerstvého chleba s paradajkami, cibuľou a bylinkami.
Simit: Simit je turecký typ pečiva, okrúhleho tvaru a charakteristickým sezamovým povrchom. Často sa predáva na pláži alebo v pouličných stánkoch.
Stojac na Kleopatrinej pláži a sledujúc západ slnka i prvé hviezdy na oblohe, Alanya odkrýva všetky svoje tajomstvá. Mesto opradené legendami a príbehmi si podmaní romantikov, dobrodruhov i snílkov. Alanya v sebe snúbi minulosť aj prítomnosť a rozprávky mení na skutočnosť. Zázračné mesto si zamiluje každý pre jeho nevídanú krásu i jedinečné čaro.